Plynová kríza vraj zaskočila všetkých. To, čo bola predvídateľná udalosť, sa prezentuje ako niečo, čo hráči nepredpokladali, že sa stane.

Nemala sa veľkoobchodná cena pohybovať nadol, aby dodávatelia mohli kupovať v reálnom čase? Nebolo cieľom cenového stropu povzbudiť dodávateľov, aby sa zabezpečili dopredu na čas medzi revíziami stropu? Nemal odklon od fosílnych palív znížiť dopyt po plyne a trhové ceny? Nemali Nóri a Rusi ponúkať dlhodobo stabilné ceny? Nemali dodávky plynu (aj LNG) zmierňovať rozdiel medzi ponukou a dopytom?

Rôzne prognózy vytvorili samoľúbosť, ktorej čelí trh aj zákazník. Samoľúbosť v kombinácii s nákladmi na dekarbonizáciu viedla k neschopnosti brať bezpečnosť systému, ako aj konkrétnych spoločností, vážne. Nie pre nedostatok nápadov. Len úradníci a orgány zabudli, že systémy sú viac ako len súčet častí a bezpečnosť dodávok je verejný, nie súkromný statok. Zdá sa, že verili v konkurenciu fungujúcu navždy. Podobne ako vo Zvieracej farme Georgea Orwella (štyri nohy dobré, dve nohy zlé) sa stalo bežné myslieť v intenciách konkurencia dobrá, plánovanie zlé. Britská vláda si objednala revíziu v roku 2017, zameranú na bezpečnosť dodávok a dekarbonizáciu súčasne. Dnes teda nemôžu tvrdiť, že rozhodovali naslepo. Namiesto toho, aby počúvali lobistov, ktorí krúžia ako sup okolo suda s dotáciami a rýchlych peňazí od tzv. start-upov, mohli sa zamerať na kapacity a trh EFP, naliehavosť serióznych prevádzkovateľov, skladovanie, triedenie starých nákladov na obnoviteľné zdroje a stanovenie cenového stropu na základe marží. Zjavným príkladom je otáľanie, či pristúpiť k výstavbe ďalších jadrových zariadení, rovnako ako váhavosť pri financovaní zachytávania a ukladania uhlíka, čo ministerstvo financií držalo od roku 2007. Je pozoruhodné, že dodávateľ mal licenciu, pričom nebol schopný plniť záväzky v prípade zvýšenia cien komodít. Do­šlo k zlyhaniu regulácie, kde sa skrýva kľúčový problém spoliehania sa na spotové oceňovanie a relatívnu absenciu dlhodobých zmlúv, čo má pozoruhodnú podobnosť so zlyhaním Northern Rock. Socializované náklady môžu byť veľké. Štát s maskou regulátora zasiahol, aby zákazník zaplatil.

Pre byrokratov je ľahké predstierať, že kríza je šok, ktorý pominie, lebo dopyt bude reagovať na ceny. Ale to jednoducho ilustruje, že rozdiel, ktorý robia medzi fyzickou bezpečnosťou a cenou, je falošný. Vždy existuje cena, pri ktorej sa ponuka rovná dopytu. Táto cena však nie je nevyhnutne optimálna a dnes zisťujeme, aká suboptimálna môže byť. Preto by bolo vhodné poukázať na staré príslovie „nikdy nepremárniť krízu“ a využiť žalostné okolnosti na prehodnotenie a usporiadanie trhov. Štáty totiž stoja pár rokov od míľnika 2030 a necelé tri dekády od požiadavky na nulové emisie. Podľa mierky teda nie je čas baviť sa a riešiť vec izolovane. Trh to sám nevyrieši (aj keď si to niektorí myslia). Bezprostredné a základné príčiny Funkcionári a internacionalisti by nás takmer prinútili veriť, že ceny vystrelili kvôli neočakávanému globálnemu účinku pandémie. Neočakávanému? Je pravda, že dopyt rástol, a to najmä na Ďalekom východe. Prečo by však nereagovali dodávky v európskom kontexte? Nikto nevidel, čo sa deje, keď sklady v Európe zostali nenaplnené, nemecké voľby sa blížili a Biden sa zaoberal Ukrajinou? Ruské motivácie okolo novej rúry boli vždy zreteľne viditeľné. K pokusom o manipuláciu dodávok dochádza pravidelne a nový projekt vykazuje znaky rusko-nemeckého zámeru, ktorý obchádza pobaltské štáty, Varšavu a Kyjev.

EÚ – ako inak – zlyhala, keď nedokázala centralizovať vyjednávaciu silu a umožnila (kvôli slovu Berlína) Rusku rozdeliť trh a využiť silu. Na tom nie je nič neočakávané. Napriek tvrdeniam britských politikov Londýn nie je oddelený od európskych trhov, ako to bolo v prípade zariadení na skladovanie v Severnom mori. Rýchle vyčerpanie a uzavretie Rough zmenili pravidlá. Teraz Briti potrebujú dodávky z Nórska, ktoré sú súčasťou európskeho trhu. Ešte prekvapivejšie je, že ministri veria, že LNG je dobrá náhrada a zbavuje štát obáv. Dodávky boli diverzifikované, ale nie všetky bezpečné. Stručne, cenový šok bol zjavný, správanie zdrojových krajín takisto a (pri absencii dlhodobých zmlúv a malých skladoch) politici zaspali.

AUTOR: Ján Horváth