Podľa Medzinárodného menového fondu je zadlženosť globálnej ekonomiky opodstatnená, keďže národné vlády museli na záchranu ľudských životov, udržanie pracovných miest ako  aj fungovanie firiem vynaložiť v rámci svoje fiškálnej politiky obrovské peniaze. Celkový objeme dlhov je nepredstaviteľných 200 biliónov eur, čo predstavuje 256 percent k HDP. Právom sa hovorí, že pandémia sa podpísala pod najväčšou zadlženosťou ekonomiky už od druhej svetovej vojny a tak by sme predpokladali, že štátne rozpočty pre rok 2022 budú na splácanie dlhov pamätať celým radom ozdravných opatrení, čo napokon platí aj pre nás. Sem patrí aj dlho očakávaná daňovo-odvodová reforma z dielne Ministerstva financií, ktorá podľa názoru finančných analytikov si bude vyžadovať rozsiahlu zmenu stoviek  platných zákonov.

Očakávaná reforma nebude lacný špás

Opatrenia na podporu rodiny znamenajú pre každého rodiča 100 eur mesačne, z toho 30 eur ako prídavok a 70 eur vo forme voľno časových poukazov, čo zaťaží štátny rozpočet sumou 1,1 miliardy eur ročne. Zásadná zmena sa má uskutočniť v zdanení práce v tom, že zamestnávateľ by platil z hrubej mzdy 39 percentný odvod a zamestnanec 19 percentnú daň, čo by pre rozpočet znamenalo výpadok okolo 700 tisíc eur. V návrhu sa počíta so znížením dane právnických osôb z doterajších 21 na 19 percent, čo pre rozpočet znamená mínus 300 miliónov eur s iným flexibilným odpisovaním majetku tak, aby sa zo strany firiem zvýšila investičná aktivita. Za  významnú zmenu treba tiež pokladať možnosť zdaňovať všetky firmy toho istého majiteľa skupinovým spôsobom. Pokiaľ ide o živnostníkov, tak spomínaný  návrh predpokladá dva spôsoby zdaňovania a síce podľa skutočných nákladov, v tom prípade by živnostník platil 29 percentný odvod a 19 percentnú daň. V prípade možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov by sa platil len 29 percentný odvod. Predložený návrh počíta aj so znížením DPH pre agrosektor, čo tiež predstavuje ďalšie okresanie príjmovej stránky štátneho rozpočtu.

Schválené dva rozpočtové deficity

Štátny rozpočet na rok 2022 počíta s deficitom 5,5 miliardy eur, ktorý nám pomôžu vykryť peniaze z fondu obnovy. Prvýkrát v histórii bude mať štátny dva rozpočty a síce s deficitom 4,9 percenta a s deficitom 4,3 percenta k HDP. Ten prvý predpokladá uskutočnenie reforiem v oblasti dôchodkov, výdavkových stropov a dlhovej brzdy, ten druhý nepočíta s nimi a tak 500 tisíc eur bude viazaných na účte Ministerstva financií, s uvoľneným ktorých minister financií nepočíta. Pokiaľ ide o výdavky, tak najviac si prilepšia sektory zdravotníctva, ako aj školstva a rozpočet počíta aj s covidovou rezervou vo výške 700 miliónov eur, ako aj so 6 miliardami eur na investície. Ako sa teda budú valorizovať platy zdravotníkov, zvyšovať počty zdravotníckeho personálu, rušiť doplatky na lieky a obnovovať stanice záchrannej služby, bude závisieť od spomínaných reforiem.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.