Pred covidový hospodársky rast čínskej ekonomiky bol niekoľko násobne vyšší ako dosahovala väčšina ostatných globálnych ekonomík, dôsledkom čoho je, že v najbližších rokoch môže byť čínska ekonomika najväčšia na svete.V poslednom období jej ekonomiku zasiahli neočakávané problémy týkajúce sa ich trhu nehnuteľností a rastúci odpor menej vyspelých ekonomík predovšetkým ázijského kontinentu, ktoré sa nechali „nalákať“ a zapojili sa do budovania Novej hodvábnej cesty. Na čínskom realitnom trhu pôsobí niekoľko developerov, z ktorých najznámejší je developérsky gigant Evergrande. Problémom sú ich miliardové dolárové dlhy voči financujúcim bankám a majiteľom nimi emitovaných dlhopisov, keďže im neboli schopní v termíne splatnosti opakovane splniť svoje záväzky. Čínska centrálna banka musela zasiahnuť proti doterajšej úverovej expanzii, čím sa rast úverov spomalil s následným dopadom na pokles ich HDP, čo však môže súvisieť s aj negatívnymi dôsledkami pandémie. Či sa však do záchrany krachujúcich developerov zapojí čínska vláda nešpekulujeme, keďže hrozí riziko morálneho hazardu.
Čínske projekty zvyšujú dlhy
Čínska vláda ešte pred pandémiou zorganizovala summit Novej hodvábnej cesty, na ktorom predstavila svoju predstavu o podpore obchodu a zvýšenia investícii väčšinou v chudobnejších krajinách budovaním siete železníc, ako aj námorných prístavov. Táto funguje tak, že čínske banky poskytujú úver štátnym podnikom v danej krajine, ktorých splatenie garantuje ich vláda, pričom vlastnú realizáciu infraštruktúry zabezpečujú čínske firmy. Aké ale budú prínosy a náklady z týchto projektov sa vopred nevie. Čo sa však dnes vie je, že narastajúce dlhy zúčastnených krajín sa čoraz viac podieľajú na ich HDP a sú teda prakticky nesplatiteľné. A tak sa väčšina úverov spláca poskytovaním domácich aktív, čo sú trebárs prístavy, alebo ťažba surovín, čo ešte viac zhoršuje domácu ekonomiku. Podľa názoru analytikov si Čína plní pri terajšej hodvábnej ceste viacero cieľov, akými sú prevod zárobkov čínskych exportérov na úvery do zahraničia, zabezpečenie surovín ktorých je doma nedostatok, ako aj udržovanie domáceho stavebníctva a priemyslu. Objavujú sa aj názory, že za projektom Hodvábna cesta sa môže skrývať riziko geopolitického nástroja, čo ale čínsky predstavitelia odmietajú. Za zmienku však stojí, že zo štátov G7 len Taliansko zmluvu s Čínou podpísalo.
Alternatívna Globálna brána
Nespokojnosť niektorých zúčastnených na budovaní Hodvábnej cesty, ako aj záujem európskych politikov znížiť závislosť únie na Číne, ich podmienil vybudovať konkurenčný alternatívny projekt pod názvom Globálna brána. Na tento projekt sa počíta s objemom 300 miliárd eur, ktoré sa investujú na podporu klimatickej udržateľnosti v rôznych oblastiach ekonomiky a tým posilniť vplyv EÚ v oblasti infraštruktúry. Bez nej totiž nemôže fungovať zahraničný obchod, čo sme si všimli teraz, keďže jednou z príčinou terajšej inflácie sú škrípajúce dodávateľské vzťahy. A tak budeme zvedaví, či brána bude po vybudovaní konkurovať spomínanému čínskemu projektu, keďže okrem politiky ide aj vplyv na ekonomiku a teda aj dosiahnutie nezávislosti na čínskych produktoch. V tejto súvislosti treba povedať, že dnes už je Čína najväčší obchodný partner EÚ, predbehla USA a tak na obidvoch stranách by mal byť záujem obchodné vzťahy posilňovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm