Z masovokomunikačných prostriedkov vieme, že Slováci investovali vlani len do podielových fondov viac ako miliardu eur a preto zarobili viac, ako ich úspory na bankových účtoch. Prečo sa tak rozhodli, je dôvodov viacero a síce okrem už spomínaných nízkych úrokových sadzbie v bankách, sa im na bežných účtoch nakopilo viac peňazí, ktoré nemali počas lockdownov kde míňať. Že mala na ich rozhodovanie vplyv aj narastajúca inflácia a napokon aj možnosť priebežne sledovať v mobile ich zhodnocovanie, nemôžeme vylúčiť. Z prehľadu sa dá ďalej vyčítať, že dvojciferné percento zarobili predovšetkým akciové fondy, najmenej dlhopisové fondy, niektoré aj s mínusovým výnosom. Naďalej platí, že ešte stále majú slovenské domácnosti viac ako polovicu peňazí uložených na bežných ako aj sporiacich účtoch a preto z dôvodu narastajúcej inflácie sa im úspory každoročne znehodnocujú. Ako je to možné, si kladie otázku väčšina z nás, keď z dôvodu opakovaných lockdownov sa zvyšujú rozpočtové deficity a vláda neustále, či už z peňazí nášho štátneho rozpočtu, alebo z európskych zdrojov, príspevkami podporuje podnikanie nielen fyzických, ale aj právnických osôb? Odpoveď máme v menovej politike ECB, ktorá obrovskými masami lacných peňazí sa pričinila o nelogicky rast akciových indexov, ktorý však nezodpovedá ekonomike ich emitentov, ako aj cien nehnuteľností, čo nemá tiež ekonomické opodstatnenie.

Zvyšovanie miezd a inflácia

V súvislosti s očakávanou zmenou menovej politiky ECB, ktorá nielen že má v prvom štvrťroku znížiť doterajšie objemy tlačenia peňazí, ale na konci roka má zvýšiť aj úročenie spoločnej meny. Aký bude mať dopad táto očakávaná úroková zmena na výnosy cenných papierov, ako aj na ceny nehnuteľností, nešpekulujeme. A čo inflácia, kvôli ktorej sa bude meniť menová politika ECB? Podľa vyjadrenia prezidentky ECB Ch. Lagardovej, masa peňazí infláciu nespôsobila, ale ceny energii, či problémy v dodávateľských a dopravných firmách. Kvôli čomu poklesne inflácia viac? Kvôli vyšším úrokom, či nižším cenám za energiu? Aký bude mať na infláciu vplyv nárast platov zamestnancov štátnych  a verejných inštitúcií, ako aj v školstve a zdravotníctve, či zmien v daňovo-odvodovej reforme? Bude vyššia domáca spotreba, ktorá má zásadný vplyv na rast HDP, alebo všetko pohltí všade prítomna inflácia? V tejto súvislosti treba povedať, že keď sa budú zvyšovať úroky, tak budú drahšie aj štátne dlhopisy a teda aj vládne dlhy, ktoré nezaplatí nikto iný ako daňoví poplatníci a takto by sme mohli pokračovať. A to treba počítať aj s vyššími výdavkami na zlepšenie klimatických podmienok, pod čím treba rozumieť investovanie viac do zelenej ekonomiky a digitalizácie a napokon aj splácanie dlhov, ktoré sú dôsledkom stále nekončiacej koronavírusovej pandémie.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.