O tom, že dobre platení európski politici sa podpísali pod terajšiu krízu v energetike tým, že zavrhli výrobu elektriny z fosílnych palív a odstavili jadrové elektrárne skôr ako bola zabezpečená ich náhrada, nebudeme pochybovať. Keďže ich nevedia nahradiť z obnoviteľných zdrojov, sa dnes cena elektriky a plynu šplhá do nekonečných výšok. Budeme sa ale smiať, keď aj doma obnovíme ťažbu uhlia, ktorú odstavujeme a vyplácame niekoľko násobné odstupné a znovu oživíme spaľovanie druhotných palív. Ešteže sme neodstavili fungujúcu jadrovú elektráreň tak ako v Nemecku, kde na konci minulého roku odstavili 3 jadrové elektrárne a do konca roku 2023 majú odstaviť z prevádzky všetky ostatné, bez ich zodpovedajúcej náhrady, čo napokon v novoročnom prejave potvrdil aj ich novo zvolený kancelár.
Súbor opatrení na zmenu klimatických podmienok
Všetko začalo v roku 2020 prijatím „Zelenej dohody pre Európu“, ktorú vypracovala Európska komisia a v konečnom znení bola odobrená lídrami členských štátov únie a tiež európskym parlamentom. Nikto nehovorí, že na starom kontinente nie je potrebné zlepšiť životné prostredie, ale klimatické ciele konkrétnych percent zníženia objemu vypúšťania skleníkových plynov a ich dátumy nie sú zabezpečené s finančným krytím, keďže peniaze budú potrebné skôr na odstraňovanie negatívnych dôsledkov stále nekončiacej krízy. Európska komisia ako gestor síce navrhuje zriadenie fondu na podporu tých regiónov, ktoré boli doteraz závislé na výrobe a distribúcii energie z fosílnych palív, na ktorý však nemá peniaze tak, ako nemá peniaze na financovanie projektov z Fondu obnovy a preto si prvé miliardy eur požičala už v roku 2021. Či je prekvapením , že aj väčšina členov EÚ nesúhlasí, aby elektrina z jadra bola posudzovaná ako obnoviteľný zdroj, čím by sa viac podporilo dosiahnutie klimatických cieľov, sa nebudeme vyjadrovať. Spomenutá dohoda, ktorej cieľom je zvyšovať len o 1,5 stupňa Celzia oteplenie planéty obsahuje celý rad konkrétnych opatrení, kedy sa ukončí výroba benzínových a dieselových áut, ako sa budú spoplatňovať emisie z dopravy a vytápania budov, aké budú pravidlá pri emisných povolenkách v prípade znečisťovania ovzdušia cestnou a vodnou dopravou, aké budú podmienky zrušenia výnimiek z doteraz bezplatných povoleniek, pod čím treba rozumieť zavedenie uhlíkového cla v prípade, že do EÚ budú dovážané neekologická produkty z tretích krajín a takto by sa dalo pokračovať celým radom ďalších opatrení. Nezabudlo sa ani na agrárny sektor, od ktorého sa bude vyžadovať nižšia spotreba prípravku týkajúca sa ochrany rastlín, ako aj minerálnych hnojív. Z dôvodu vyšších nákladov domácnosti počíta Európska komisia aj so zriadením socialno-klimatického fondu, z ktorého by si domácnosti kompenzovali náklady na drahšie teplo a palivá do ktorého by mala ísť až štvrtina z peňazí vybraných z predaja povoleniek z cestnej dopravy a vytápania budov. Ostané peniaze by Európska komisia získala tak ako napokon vždy, len emitovaním európskych dlhopisov, za splácanie ktorých zodpovedajú všetky členské štáty únie.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm