Jeden z najviac skloňovaných ekonomických pojmov dnes, je inflácia, ako výraz pre zdražovanie takmer všetkého. Podľa ekonomickej učebnice k nej dochádza vtedy, keď je na trhu viac peňazí, ako množstvo tovarov a služieb a zvýšený dopyt po nich spôsobuje rast ich cien. Okrem inflácie spôsobenej dopytom však poznáme aj nákladovú infláciu, ktorá je spôsobená vyššími mzdovými či materiálnymi nákladmi. O tom, že dnes je na trhu viac peňazí ako objem ponúkaných tovarov a služieb vieme.Pod ich obrovskú masu sa podpísali menové peniaze z centrálnych bank a fiškálne peniaze národných vlád. Je rozdiel medzi infláciou v eurozóne so spoločnou menou a infláciou v susednom Česku s českou korunou, keďže ich centrálna banka na jej rast reaguje vyššími úrokovými sadzbami, zatiaľ čo ECB rast inflácie prehliada a úrokové sadzby nemení?
Úroky v prospech sporiteľov
Podľa vyjadrenia guvernéra Českej národnej banky J.Rusnoka, je inflácia u nich spôsobená vyšším dopytom ako dôsledok vyššieho rastu miezd, čo sa prejavuje aj v tom, že českí občania majú vyššie úspory ako dlhy, ktoré by sa nezvyšovaním úrokovej sadzby znehodnocovali a preto došlo v Českej republike k výraznému zvýšeniu úrokovej sadzby. Ich centrálna banka tak nemá dôvod kopírovať menovú politiku ECB, keďže potom by nemala žiadny význam vlastná mena a nezávislá menová politika, ktorá vždy musí byť v súlade s fiškálnou politikou českej vlády. Týmto opatrením dochádza k schladeniu prehrievania českého trhu práce a trhu nehnuteľností, koruna má vyšší kurz, čo zlacňuje ich dovozy, navyše ich občan je motivovaný viac šetriť, čím sa znižuje dopyt po tovaroch a službách s dopadom na infláciu, čo podľa vyjadrenia českého guvernéra zatiaľ funguje.
Úroky v prospech dlžníkov
Terajší rast inflácie na Slovensku nie je spôsobený masou lacných peňazí, ale predovšetkým energetickou krízou a preto ECB so zvyšovaním úrokov vyčkáva, keďže tvrdí, že v budúcom roku dôvody pre jej rast pominú, čo na rozdiel od Česka pomáha viac dlžníkom. Výrazne vyššia inflácia ako úroky znehodnocujú úspory slovenským občanom a preto poniektorí hľadajú iné možnosti ich vyššieho zhodnotenia na trhu s cennými papiermi. Náš občan má vyššie dlhy ako úspory a pre neho je terajšia menová politika ECB skôr výhodná. Pri kúpe nehnuteľnosti na hypotéku na vlastné bývanie, alebo na podnikanie, vracia z dôvodu inflácie do banky menej peňazí ako si požičal. O tom, že nadnárodná menová politika ECB nie je ale v súlade s fiškálnou politikou slovenskej vlády vieme. Z dôvodu vyššej inflácie by sme zniesli aj vyššie úrokové sadzby, čo by určite spôsobilo vážne ekonomické problémy v južných štátoch eurozóny pri splácaní ich dlhov. Podľa viacerých to môže byť však tiež jeden z dôvodov, prečo na zvyšovanie inflácie v eurozóne ECB zatiaľ nereaguje. Ďalšou príčinou prečo v globálnej ekonomike nedochádza k zvyšovaniu úrokových sadzieb pri terajšej vyššej inflácii sú aj narastajúce dlhy, ktorých globálny objem je trikrát vyšší ako globálne vyprodukované HDP. Dlhová pasca bráni zvyšovať výnosy štátnych dlhopisov, bez ktorých by nebolo možné dlhy splácať, obmedzila by sa spotreba domácností, ktorá sa po otvorení ekonomiky najviac podieľa na raste HDP a keď by došlo aj k poklesu aktív, čo sú predovšetkým teraz predražené ceny nehnuteľností, hrozí riziko vzniku realitnej bubliny. Budeme teda zvedaví, ako centrálne banky všade na svete, budú chcieť z globálnej dlhovej pasce vybŕdnuť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm