Skutočne hrozí jedno z najzávažnejších rizík bezpečnosti občanov a straty suverenity Slovenskej republiky – „dočasný“ pobyt cudzieho vojska na zvrchovanom území SR a strata dosahu SR na jeho činnosť? Aké sú plány na území a s územím Slovenska? Môže sa stať Slovensko terčom útokov? Bude väčšie poškodenie životného prostredia, zdravia obyvateľov, ozdravovacích zariadení a nášho každodenného života? Občania chcú a majú právo spolurozhodovať o svojom osude a odmietnuť akýkoľvek diktát a nikto ich nemôže trestať a obviňovať za ich pocit ohrozenia a túžbu a právo na slobodu a mierové spolunažívanie. V tomto momente sme v bezpečí, ale čo bude zajtra?
Akoby náhodou, len tesne pred vianočnými sviatkami informovali Ministerstvo obrany SR a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR o tom, že sa im podarilo uzavrieť rokovania o návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátm americkými. Dohoda je v medzirezortnom pripomienkovaní, v januári by ju mala schváliť vláda SR, potom pravdepodobne na prvej schôdzi vo februári Národná rada SR a následne ju musí podpísať aj prezident SR.
Všetko okolo zmluvy sa už viackrát v médiách popísalo a vyjadrovali sa k nej politici, no napriek tomu mnohé dôležité a citlivé fakty nepoznáme. Plány a sľuby sú priehľadné, nedôvera verejnosti voči vláde vysoká. Dohoda sa pripravovala už za predchádzajúcej vlády, už vtedy bolo treba reagovať a dať jasne najavo občiansky a národný postoj. Ale, nemusí byť ešte všetko stratené. Dejiny sú plné paradoxných zvratov a husárskych kúskov.

Skúsenosti z Česka
Podobné dohody o vojenských základniach uzatvárajú aj iné štáty. Napríklad v Česku sa mal v minulosti tiež umiestniť protiraketový radar USA v obci Brdy, spolu s Poľskom ako súčasť americkej protiraketovej základne v Európe. Rokovania USA s Českom sa začali okolo roku 2006. Od tohto momentu sa zvýšila pozornosť verejnosti v Česku a následne sa zdvihla veľká vlna občianskeho protestného hnutia.
Nálady českého národa k americkým základniam na vlastnom území sú, resp. boli zrejme podobné ako sú dnes na Slovensku. Odhadom, pravdepodobne väčšina Slovákov, prirodzene a vzhľadom k slovenskej historickej pamäti nesúhlasí nielen s americkými základňami a pobytom vojska, ale vôbec s cudzím vojskom a základňami na území SR. Prieskumov českej verejnej mienky bolo realizovaných niekoľko. Väčšina Čechov nesúhlasila s umiestnením amerického radaru, údajne medzi poporovateľmi základne v Brdoch boli najmä prívrženci niektorých politických strán, muži a majetnejší Česi.

Vyhlásenie mikroštátu, referendá, delegácia v EP aj hladovka
Voči umiestneniu radaru medzi prvými protestovala organizácia Greenpeace a vyhlásila mikronárodný štát Peaceland. Zaktivizovali sa aj dotknuté obce v blízkosti miesta plánovaného radaru. Ako prvá sa zmobilizovala obec Trokavec, kde vyhlásili miestne referendum a obyvatelia obce jednoznačne odmietli základňu. Po nej sa spustila lavína miestnych referend, najprv v ôsmich obciach, formu ankety zvolili v piatich obciach, následne sa konali referendá aj v ďalších obciach, celkovo 22 obcí jednoznačne odmietlo umiestnenie radaru. V niektorých obecných referendách sa pritom proti radaru vyjadrilo 100 % občanov.
V roku 2007 vznikla Liga starostů proti radaru minimálne s tridsiatimi členmi – dotknutými obcami. Najsilnejším odporcom bola občianska iniciatíva Ne základnám. Obviňovala českú vládu, že obyvateľstvo informuje tendenčne a rokuje za chrbtom občanov. Preto sa ponúkla, že za štátnu dotáciu bude realizovať objektívnu vysvetľovaciu kampaň. Naliehala, aby česká vláda odstúpila a dokonca niekoľko týždňov jej predstavitelia držali protestnú hladovku.
Česká delegácia v zostave českých starostov, iniciatív a hnutí (Nenásilí, kampaň Evropa pro mír) stovka občanov a členovia Európskeho parlamentu sa zúčastnila rokovania Európskeho parlamentu v Bruseli. Jej cieľom bolo informovať EP o nesúhlase väčšiny českých občanov s umiestnením amerického radaru v Česku a aby EP zaujal stanovisko k tomuto projektu ohrozujúceho bezpečnosť a jednotu Európy.
Českí vlastenci protestovali proti americkej základni aj verejnými zhromaždeniami, najmä v čase návštev amerických predstaviteľov v Česku (prezident USA a ministerka zahr. vecí USA) a pri príležitosti výročia 17. novembra. Protiradarovú kampaň viedli aj aktivistami organizovaný informačný autobus Nezákladňák a električka Nezákladňáčka. Občianske protesty výdatne podporovali aj opoziční politici. Dokonca teroristickými útokmi sa vyhrážala aj Frakce Rudé armády.
Po protestoch trvajúcich dva roky bol projekt umiestnenia radaru v českých Brdoch v roku 2009 pozastavený. Čo je akutálne pre občanov podstatné?

Jeden za všetkých, všetci za mier!
Skúsenosti s americkým radarom v Čechách nám ukazujú, aké prostriedky majú občania v rukách, ak demoktratický systém v štáte sa nezhoduje s ich predstavou a ohrozuje ich. Dejiny nám neustále dokazujú, že úsilie o suverenitu a zvrchovanosť štátneho útvaru odrážajúce individuálne slobody a bezpečnosť občanov je náročné, bolestné a až príliš často aj tragické. Povinnosťou občanov, aj z úcty k svojim predkom a ich obetiam je ochrana týchto hodnôt najmä trvalou občianskou a politickou bdelosťou, zodpovednosťou voči svojim deťom a budúcim generáciám a spoluprácou občianskych a národných a vlasteneckých politických síl.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj: zsi-korene.sk

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.