„Dodávky mnohých kritických surovín sú vysoko koncentrované. Čína napríklad zabezpečuje 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín do EÚ,“ konštatovala Európska komisia v správe z 3. decembra 2020. Bolo to zazvonenie budíčka upozorňujúce Európsky parlament na nebezpečnú závislosť takmer pol miliardy Európanov od Číny v oblasti kritických surovín, t. j. vzácnych kovov a vzácnych zemín.

Čo sú vzácne zeminy

Prvky vzácnych zemín, alebo kovy vzácnych zemín sú skupina prvkov, ktorú tvorí skandium, ytrium a všetky lantanoidy. Majú podobné fyzikálne vlastnosti: sú to mäkké kovy s výbornými magnetickými vlastnosťami. Prvou objavenou vzácnou zeminou bolo gadolínium v roku 1787 vo Švédsku. Za vzácne sa neoznačujú preto, lebo by ich bolo málo v absolútnom vyjadrení (cér je zastúpený v zemskej kôre zhruba rovnako ako meď), ale málokedy sa vyskytujú v takých koncentráciách, aby sa vyplatila ich ťažba. Podskupinu ľahkých vzácnych zemín tvorí lantán, cér, prazeodým, neodým, prométium, samárium. K tým ťažkým patrí európium, gadolínium, terbium, dysprózium, holmium, erbium, túlium, yterbium a lutécium. Vďaka podobným chemickým vlastnostiam sa k nim zvyčajne zaraďuje aj spomínané skandium a ytrium.

V rozpore s vlastnými záujmami

Logicky sa dalo čakať, že poslanci EP v nasledujúcich mesiacoch aspoň trochu stlmia svoje protičínske výpady. Pohľad na infografiku o dodávateľoch do EÚ totiž ukazuje, že 98-percentná závislosť sa vzťahuje na prvky ťažkých vzácnych zemín. U prvkov ľahkých vzácnych zemín vyskočí závislosť na šibeničných 99 %! Napriek tomu sa Únia po celý rok 2021 pochabo opičila po USA a stupňovala napätie studenej vojny s Čínou. Tretieho novembra 2021 priletela na Taiwan delegácia poslancov EP s cieľom vymeniť si skúsenosti v oblasti boja proti dezinformáciám. Vedenie Čínskej ľudovej republiky nad tým strnulo v úžase. Malo by pochopenie pre návštevu europoslancov v odpadlíckej provincii, za akú považuje Taiwan kvôli haprujúcim dodávkam čipov od tamojšej spoločnosti Taiwan Semiconductor Manufacturing Co. Pre trojdňový pobyt provokujúcej ideologickej povahy však prejavilo nulové porozumenie. Peking varoval Brusel pred narušením vzťahov slovami: „Vyzývame EÚ, aby napravila chybu a nevyslala nesprávne signály taiwanským silám usilujúcim o nezávislosť. V opačnom prípade budú vzťahy medzi Čínou a EÚ narušené.“ Vedúci poslaneckej delegácie Raphael Glucksmann zareagoval vskutku uleteným spôsobom, keď v Tchaj-peji arogantne vyhlásil, že EÚ je hlavná svetová ekonomická veľmoc a nemusí sa ničoho báť. Pôvodným povolaním novinár, publicista a v období 2005 – 2012 dokonca poradca tragikomického gruzínskeho prezidenta Micheila Saakašviliho zrejme prehliada pomer síl v reálnej ekonomike. Hospodárska výkonnosť EÚ po vymanení sa Spojeného kráľovstva z eurozväzového zovretia zaostáva za Čínou a USA a podľa októbrových prognóz Medzinárodného menového fondu za nimi bude pokrivkávať aj v tempách tohtoročného rastu HDP. Egocentrickí eurokrati si zrejme dostatočne neuvedomujú dôležitú skutočnosť. Mechanický súčet HDP vytváraného v členských štátoch EÚ, ktorý MMF vyčíslil za rok 2021 na 17127535 dolárov, z Únie vôbec nerobí hlavnú svetovú ekonomickú veľmoc. Oveľa viac pripomína babylonskú vežu, ktorú bruselskí stavbyvedúci stavajú na hlinených základoch podkopávaných zelenými predsavzatiami ekologického absolutizmu. Zelený povlak sa nanáša na všetky dlhodobé hospodárske, obchodné a investičné projekty v očakávaní, že svetová ekonomika sa im ochotne prispôsobí. Tú však počas uplynulého roka poháňal v prvom rade dynamický motor čínskeho hospodárskeho priestoru v Eurázii. Chabá výkonnosť EÚ – presnejšie eurozóny – oproti tomu svetové zotavovanie spomaľovala. Podľa MMF zaznamenala eurozóna za rok 2020 pokles tvorby HDP o 5,9 % hlavne kvôli koronavírusu.

AUTOR: Patrik Sloboda