Všetci čo majú vo funkčnej náplní prognózovať vývoj makroekonomických ukazovateľov unisono tvrdia, že nás čaká nielen globálny, európsky, ale aj slovenský rast HDP, čo je v každom prípade dobrá správa. Namieste je ale nielen otázka o koľko percent, keďže to potrebujeme vedieť aj z hľadiska budúceho vývoja verejných financií, ale aj ktoré zložky sa na jeho náraste podieľajú. HDP sa najbežnejšie vypočíta produkčnou metódou ako pridaná hodnota v základných cenách vo všetkých odvetviach ekonomiky. Pod  ňou treba rozumieť hodnotu tovarov, alebo služieb, ktoré boli vyrobené, mínus hodnota tovarov a služieb potrebných na ich výrobu. Pod základnou cenou treba rozumieť sumu peňazí, ktoré výrobca tovarov a služieb skutočne aj na účte bude mať. HDP môžeme tiež vypočítať ako súčet spotreby domácností, spotreby štátu, súhrn investícií a salda zahraničného obchodu. Na HDP bez rozdielu spôsobu výpočtu má okrem objemových ukazovateľov vplyv aj ich cena, ktorá z dôvodu terajšej inflácie tento ukazovateľ dosť nabaľuje.

Zvyšovanie inflácie v réžii zvyšovania miezd

Miera inflácie má vplyv na objem HDP, ktorej výška bola vlani závislá od dramatického nárastu predovšetkým cien energií, ktoré vraj budú v tomto roku klesať. Aký sa teda očakáva jej vývoj v tomto roku? Klesne, ale na jej výšku bude mať vplyv vyšší nárast miezd nielen v súkromnom sektore, ale aj v štátnom a verejnom sektore. Zvyšovanie miezd je v poriadku pokiaľ ich rast je v súlade s produktivitou práce, ale v našom prípade ide skôr o rast z dôvodu vyšších nákladov domácnosti na spotrebu všetkých druhov energií, cien potravinárskych tovarov, ako aj služieb spojených s jej fungovaním. Čo nás neprekvapuje, je nedostatok zamestnancov z dôvodov ako sú – nepriaznivý vývoj demografie, vyššia úmrtnosť, taktiež  „nezáujem mladých“ pracovať, keďže vraj takmer 20 percent mladých do 30 rokov nepracuje a ani neštuduje. Podľa vyjadrenia rezortného ministerstva školstva nám bude do konca tohto roku vraj chýbať 1200 učiteľov. Prečo? Majú nízke platy? Atmosféra v škole, ktorej sú súčasťou, tak sú v nej čoraz viac neprispôsobiví žiaci? Alebo je v tom systém vzdelávania, ktorý sa mení pri každej personálnej výmene ministra, ktorých za posledné roky bolo neúrekom? S čím môžeme súhlasiť je, že dištančná forma vzdelávania dala učiteľom viac ako žiakom, keďže si v praxi mohli overiť dovtedy nepoznanú vzdelávaciu technológiu, vrátane rozvoja zručností ich poslucháčov. Napokon treba povedať, že čím budú vyššie mzdy, tým bude vyššia spotreba domácností a teda aj rast HDP, čoho dôsledkom nám poklesne deficit verejných financií a verejného dlhu, ktoré sa porovnávajú k spomínanému makroekonomickému ukazovateľovi.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.