Nepochybujem o tom, že pokiaľ nie ste ľahostajní k tomu, aby nás Čaputová, Heger, Kollár, Naď, Matovič, Sulík, Fico, Pellegrini, Lajčák, resp. Korčok, zatiahli do vojenskej konfrontácie s Ruskom, určite podpíšete pripojenú petíciu.

Hromadná pripomienka k  Návrhu na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou USA

Slovenské rezorty obrany a zahraničných vecí predstavili dohodu o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement – DCA), ktorú predložili do medzirezortného pripomienkového konania.   Obsah dohody je neštandardne jednostranným spôsobom výhodný pre USA a slovenská strana sa žiaľ dobrovoľne zmluvným spôsobom nesporne dostáva do vazalského postavenia voči USA.   Návrh dohody je po obsahovej stránke fotokópiou okupačnej zmluvy, ktorú USA podpísali s Japonskom hneď po druhej svetovej vojne.

I

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a USA (DCA) v súčasnom znení umožňuje americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory. Slovensko ich má poskytovať bez nájomného. Dohoda má byť platná desať rokov, potom zostáva naďalej platná, alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou. Iba teoreticky dohodu, by bolo možné vypovedať najskôr až v roku 2032, s tým že americkí vojaci, by museli opustiť územie SR do roku 2033.  Historické skúsenosti z iných štátov, potvrdzujú, že dosiahnuť odchod amerických vojakov je v praxi nemožné. Nesmieme dovoliť schválenie tejto zmluvy, ktorej jediným cieľom bez najmenších pochybností, je zlegalizovať už existujúcu prítomnosť vojakov USA pod akoukoľvek zámienkou.

II

Veta „iné dohodnuté zariadenia a priestory“ znamená, že Američania nebudú dislokovaní iba na dvoch miestach. Dohoda poskytuje priestor na to, aby Američania mohli využívať aj ďalšie objekty a dokonca pripúšťa možnosť, že niektoré z nich sa vyčlenia „na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA.“ (čl. 2, bod 6). Tu je priestor na svojvoľné využívanie akéhokoľvek objektu a preto táto časť zjavne  umožňuje využívanie dokonca všetkých vojenských objektov.

III

Ozbrojené sily USA budú môcť využívať dohodnuté zariadenia na výcvik, cvičenia, manévre, tranzit, ubytovanie personálu a rozmiestňovanie síl. Uzavretie dohody umožní americkým ozbrojeným silám tiež prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál v dohodnutých zariadeniach a priestoroch. Podľa ustanovenia čl. 25 ods. 1: „Ozbrojené sily USA môžu uzavrieť zmluvu na dodanie akéhokoľvek materiálu zásob, vybavenia a služieb (vrátane výstavby), ktorej plnenie má byť vykonané na území Slovenskej republiky, a to bez obmedzenia výberu zhotoviteľa, dodávateľa alebo osoby poskytujúcej takýto materiál, zásoby, vybavenie alebo služby. V čl. 25 ods. 1 nie je vylúčené, že akýmkoľvek materiálom….., ktorej plnenie má byť vykonané na území Slovenskej republiky…. môže byť i jadrový materiál.  “Dohoda upravuje dispozíciu jadrovými zbraňami na Slovensku práve tým, že o jadrových zbraniach mlčí. Právnym základom tohoto prístupu je článok 4 Dohody. Podľa čl. 4 ods. 1 „Pri plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky môžu obranné sily USA prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, (etc.). V terminológii „obranných síl USA“ obranné zariadenia sú rakety krátkeho a stredného doletu. Tie nemusia nevyhnutne niesť jadrové hlavice, ale sú technologicky spôsobilé nechať sa osadiť jadrovými hlavicami. S jadrovými hlavicami alebo bez jadrových hlavíc, vždy ide o rakety stredného alebo krátkeho doletu, a tým o OBRANNÉ ZARIADENIA. Pozn.: Dohoda sa výslovne nezmieňuje o jadrových zbraniach z takticko-politických dôvodov. Pravdepodobne by to vyvolalo demonštrácie aktivistov bojujúcich za mier. Úprava vzťahov súvisiacich s jadrovými zbraňami jednoznačná, bez akýchkoľvek pochybnosti vylučujúca, čo i len dvojstrannú interpretáciu obsahu zmluvy v tomto smere,  by vniesla právnu istotu do slovensko-amerických vzťahov. Tú USA zrejme nepotrebujú. A tak sa zvolil prístup Nakladanie s jadrovými zbraňami spôsobom, že nie je nezameniteľne upravené. „Catch as catch can“ na predstierane na zmluvnom základe. V Dohode nie je výslovne uvedený zákaz (výluka) rozmiestňovania jadrových hlavíc ani jadrovými zbraňami osadených rakiet. V Dohode nie je ustanovené ani právo Slovenskej republiky zakazovať rozmiestňovanie niektorých druhov zbraní na vlastnom štátnom území alebo právo udeľovať súhlas s druhmi zbraní a munície, ktoré môžu Američania na Slovensku uskladniť. To je zjavne skrytým základom pre rozmiestnenie jadrových zbraní. Dohoda dovoľuje ich rozmiestnenie tým, že mlčí, a tak umožňuje konať podľa zásady Čo nie je zakázané, je dovolené. Vie to nielen vláda USA, ale aj súhlasiaca vláda Slovenskej republiky. Základom tohto zámeru, de facto tichej dohody, je článok 4.

IV

V možnosti prepravovať a skladovať obranné zariadenia s jadrovými hlavicami je zahrnutá nevyhnutnosť škôd na štátnom, obecnom aj súkromnom majetku. Veľmi sa to v masmédiách nepopularizuje, no rádioaktívne prvky Mendelejevovej tabuľky sú výrazne ťažké. Fat Mat, ktorý spadol na Nagasaki, nebol oveľa väčší ako guličky, s akými sa hrávajú chlapci, no vážil päť ton. Bojové hlavice s jadrovou náložou so všetkým, čo majú na sebe (predovšetkým s ochranným plášťom) vážia aspoň sto ton, prípadne viac.      Preprava, ktorá patrí k zmluvnému záväzku, ktorý prijímame, spočíva v zbalení rakety krátkeho či stredného doletu, jej prevezení na železničnú stanicu (lebo vlakom sa raketa prepravuje) a naložení na nákladný vlak (z akého dôvodu asi chcú mať základne na Sliači a v Malackách, v mestečkách neďaleko železničných uzlov?). Zo základne na železničnú stanicu sa raketa prepravuje na špeciálnych ťahačoch spôsobilých utiahnuť sto a viac tonový kolos. To je totálna záťaž pre cestné komunikácie medzi základňou a železničnou stanicou. Rakety s hmotnosťou sto ton musia nevyhnutne zničiť povrch cestných komunikácií, ba aj ich podklad, privodiť pád mostov, z ktorých mnohé sú na Slovensku vo všeobecne známom katastrofálnom stave, takže je vysoko pravdepodobné, že sa pri preprave 100-tonových rakiet zrútia. Bez náhrady za spôsobené škody sa náš štátny rozpočet zmení na platobné miesto na nevyhnutné opravy po výjazdoch americkej bojovej techniky. Retardácia národného hospodárstva je nevyhnutným dôsledkom prednostných výdavkov na obnovu cestnej siete. A tej sa Slovenská republika nevyhne. Množstvo obcí a mestečiek bude po ceste dosiahnuteľné iba s výraznými, desiatky kilometrov zahŕňajúcimi obchádzkami, ktoré pripravia obyvateľov o voľný čas, zvýšia im náklady za benzín či naftu do áut, sťažia im každodenné výjazdy do práce a z práce, zhoršia či výrazne zhoršia zásobovanie takých obcí potravinami. Istotne sa dá pokračovať vo výpočte ťažkostí. „SLOVENSKÍ OBČANIA SÚ POVINNÍ PRE ZACHOVANIE EKONOMICKÉHO ŽIVOTA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ZAVIAZAŤ USA K NÁHRADÁM ŠKOD SPOSOBENÝCH NA MAJETKU SLOVENSKÝCH SUBJEKTOV PRÁVA.“

V

Ustanovenia Dohody sú natoľko „operatívne,“ že pri interpretácii jej textu možno tvrdiť aj to, že Dohoda povoľuje rozmiestňovanie, skladovanie a prepravu nielen jadrových, ale aj biologických a chemických zbraní. Tie pri náhodných únikoch a haváriách ohrozujú obyvateľstvo SR na územiach s polomerom, aký asi nepoznajú ani špecializované jednotky Armády SR. Optimista sa môže pýtať: „Použijú nás Američania všetkých, alebo niektorí zostaneme degenerovaní na generácie dopredu?   Dokument neuvádza, v akom počte tu budú Američania prítomní a nelimituje žiaden číselný strop, čo v praxi znamená, že počty amerických vojakov budú  neobmedzené.

VI

Lietadlá, plavidlá a vozidlá, prevádzkované Ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne, budú môcť vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa po ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Nesmie sa do nich nastupovať, nepodliehajú ani prehliadke SR bez súhlasu Spojených štátov. Ide v tejto spojitosti zjavne o stratu suverenity Slovenskej republiky nad časťou svojho územia. Obrovské riziko pre práva občanov i samosprávy nesie aj čl. 3 ods. 3: „Slovenský výkonný zástupca na žiadosť sprostredkuje zabezpečenie dočasného prístupu a použitia zo strany ozbrojených síl USA a dodávateľov USA: (a) verejných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk), ktoré nie sú súčasťou dohodnutého zariadenia a priestoru, … a (b) súkromných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk) na použitie na podporu ozbrojených síl USA.“ bez toho, aby ozbrojeným silám USA vznikli nejaké náklady. Toto ustanovenie teda zaväzuje Ministerstvo obrany SR (MO SR), aby v záujme  americkej armády skonfiškovalo verejné aj súkromné priestory občanov, časti navrhovanej a umožnila Američanom využívanie verejných i súkromných pozemkov a nehnuteľností.

VII

USA môžu zbrane zo Slovenska kedykoľvek a kamkoľvek vyviesť bez toho, aby Slovensko malo právo vyjadriť sa k vývozu. Praktickým dôsledkom je neobmedzená a nekontrolovaná možnosť USA zmeniť Slovenskú republiku na čierne prekladisko zbraní do tretích štátov kdekoľvek na Zemi, a to aj napriek embargu OSN. Predvídateľným následkom sú sankcie OSN, prípadne ďalších medzinárodných organizácií. S prihliadnutím na medzinárodný význam USA a Slovenskej republiky je nesporné, že výstražné sankcie budú smerovať proti Slovensku a nie  proti USA. V absencii zmluvného ustanovenia na tému „čierneho vývozu“ sa tají aj možnosť USA z vlastného rozhodnutia neobmedzene vyvážať zbrane do krajín, proti ktorým USA vedú vojnu alebo na ktorých území vykonávajú bojové operácie. Dôvodné podozrenie sa v reálnom čase spája s Ukrajinou, ktorá sa zásluhou pripravovanej Dohody stáva síce štátom bez suverenity, ale „na dosah“.

VIII

SR sa podpísaním dohody vzdáva svojho nesporného práva na výkon trestnej právomoci voči vojakom Spojených štátov. Príslušníkov ozbrojených síl USA, vrátane civilnej zložky majú tiež vyňať z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uloženie správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností. Americkým vojakom sa tým umožňuje porušovať slovenské zákony, dopúšťať sa násilia voči slovenským obyvateľom, i znásilnení voči našim ženám a dcéram (viď Okinawa). V tejto súvislosti je teda mimoriadne znepokojujúci čl. 12.1., ktorým sa Slovenská republika na žiadosť USA vzdáva suverénneho práva na výkon trestnej právomoci nad príslušníkmi ozbrojených síl USA. Aj v tejto súvislosti ide evidentne o stratu suverenity Slovenskej republiky nad časťou svojho územia. 

IX

Článok 14, bod 2 určuje, že ozbrojené sily USA môžu  „povoliť využitie vojenskej polície ozbrojených síl USA na udržanie disciplíny a poriadku voči ozbrojeným silám USA v komunitách neďaleko vojenských zariadení a priestorov, v ktorých sa nachádzajú ozbrojené sily USA.“

X

SR si v dohode nevyhradila možnosť obmedziť druh vojenských operácií vykonávaných na  území SR. To sa môže ukázať ako  vážny problém, pretože ak USA budú uskutočňovať akty vojnového násilia, bude tieto považované za agresiu aj  zo strany SR. Opäť ide bez najmenších pochybnosti o stratu suverenity Slovenskej republiky nad časťou svojho územia.

XI

Podľa Zmluvy medzi členmi NATO a členmi Partnerstva z roku 1997 nemusia vojaci pri vstupe do daného štátu predkladať pasy a víza, ale len osobnú identifikačnú kartu a podpísaný rozkaz. Prijímajúci štát môže trvať na tom, že rozkazy bude podpisovať aj jeho zástupca. Slovensko sa tejto možnosti vzdalo (čl.7, bod 1). Rovnako tak nebude vyžadovať od civilných zamestnancov armády, alebo jej dodávateľov pasy či víza. (čl.7, bod 2)

XII

Podľa čl. 3, bod 5), Američania za využívanie Sliaču a Kuchyne nebudú platiť nájom. Nebudú platiť za využívanie rádiového spektra. Ako pri výkone služby, tak aj v súkromí budú jednotlivci oslobodení od platenia daní, vrátane DPH a ostatných poplatkov.

XIII

Zamestnávanie miestnych civilných zamestnancov americkou armádou „neukladá ozbrojeným silám USA žiadne povinnosti v súvislosti so slovenskými zákonmi o sociálnom zabezpečení“ (čl. 24, bod 2). Z toho vyplýva, že Slovenská strana bude musieť slovenským zamestnancom americkej armády platiť sociálne a zdravotné zabezpečenie zo štátneho rozpočtu SR. Strata suverenity Slovenskej republiky nad časťou svojho územia aj v tomto smere.

XIV

Mimoriadne nebezpečné je aj ustanovenie čl. 29 ods. 3: „Spory a iné otázky, ktoré podliehajú konzultáciám v zmysle tejto Dohody, sa nepredložia žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane.“ Znamená to, že v prípade, ak sa nezhody SR a USA nedokážu vyriešiť spor, slovenská strana dobrovoľne uznáva stratu suverenity nad časťou svojho územia.

Záver: Tvorcovia dohody síce opakovane zdôrazňujú plné rešpektovanie ústavy a zákonov, paradoxne však dohoda má mať prednosť pred zákonmi  a Ústavou SR. Platí teda, že ak príde k rozporu ustanovenia dohody a zákona, aplikovať sa bude príslušné ustanovenie dohody. Predkladacia správa i doložka prednosti sa odvolávajú na čl. 7 ods. 5 Ústavy, ktorý pri určitých zmluvách uznáva prednosť medzinárodnej zmluvy pred zákonmi. Predmetná dohoda ani len hypotetický neupravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb v intenciách  čl. 7 ods. 5 Ústavy. Argumentácia v tomto smere je zavadzajúca. Ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničných vecí SR argumentujú americkou investíciou vo výške 100,- miliónov USD. Aké však budú ekonomické straty SR, ak USA nebude platiť nájomné za letiská, budovy, priestory, ubytovanie armády, DPH, dane, licencie, ani škody na štátnom majetku, spôsobené ich používaním, konfiškáciu akýchkoľvek komunikácií, súkromných zariadení? Pre príklad uvádzame vyjadrenie japonskej ministerky obrany Tomomi Inadaovej, ktorá uviedla, že prítomnosť vojakov USA v Japonsku slúži ako kľúčový odstrašujúci prostriedok v ázijsko-tichomorskom regióne. Japonsko platí približne 200 miliárd jenov (1,72 miliardy eur) ročne ako tzv. podporu hostiteľského štátu pre 50.000 amerických vojakov. Americká strana stále zdôrazňuje aspekt dodržiavania suverenity Slovenska, avšak celý arogantný obsah potvrdzuje nielen nevýhodnosť dohody pre SR, ale stavia Slovenskú republiku do pozície vojensky okupovaného a rabovaného územia a nesporne  pri zjavnej strate suverenity nad príslušným území Slovenska. Na záver zdôrazňujeme, že prípadné základne USA a pravdepodobné rozmiestnenie jadrových zbraní na území slovenského územia stavia v prípade vojenského konfliktu Slovenskú republiku do pozície odvetného vojenského terča.   Na základe uvedených faktov my, signatári Hromadnej pripomienky k  Návrhu na uzavretie Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou USA trváme na tom, aby vláda SR, nami uvedené námietky k jednotlivým ustanoveniam rešpektovala a aby od paktu, ktorý postaví Slovenskú republiku do nerovnovážneho postavenia v danej bilaterálnej dohode, odstúpila. Trváme na zachovaní suverenity Slovenskej republiky a princípu dodržiavania mierových pravidiel  na území  Slovenskej republiky.   Podľa Ústavy Slovenskej republiky   čl. 7 ods. ods. 1 Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. čl. 93  ods. 1) Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. 2) Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. čl. 2 ods. 2 Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Upozorňujeme na bezpodmienečnú nevyhnutnosť dodržiavania čl. 7 ods. 1 Ústavy, podľa ktorej Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Je nepochybné, že americké vojenské základne nesporne namierené proti Rusku, bez  realizácie referenda, sú v konečnom dôsledku minimálne dôležitou otázkou verejného záujmu. Ak sa sprítomnia americké vojenské základne na  území Slovenska bez referenda, u konkrétnych osôb v tomto smere konajúcich nastúpi trestnoprávna zodpovednosť podľa príslušných ustanovení Trestného zákona.

Zástupca za Hromadnú pripomienku:

JUDr. Štefan Harabin, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR, bývalý podpredseda vlády a exminister ministerstva spravodlivosti, kandidát na post prezidenta SR

Autori:

Doc. JUDr. Ján Drgonec, DrSc., emeritný sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky, JUDr. Štefan Harabin, bývalý predseda Najvyššieho súdu SR, bývalý podpredseda vlády a exminister ministerstva spravodlivosti, kandidát na post prezidenta SR a Ing. Iveta Michalíková.

PETÍCIA: Hromadná pripomienka k návrhu obrannej dohody medzi Slovenskom a USA vytvorená sudcami Drgoncom a Harabinom (infovojna.sk)

Zdroj: stefanharabin.blog.pravda.sk, 4. 1. 2022