K 1.1.2002, čo je už dvadsať rokov, sa 12 členských krajín eurozóny rozhodlo uviesť do obehu bankovky a mince jednotnej meny euro, ktoré dnes viac ako 40 percent obyvateľstva pokladá za symbol fungovania EÚ, keďže vraj k sebe neoddeliteľne patria. Dnes jednotnú menu využíva viac než 340 miliónov obyvateľov v 19 členských krajín EÚ, ktorí si bez nej už nevedia fungovanie únie predstaviť, čo sa prejavilo aj pri koordinácii prijímaných opatrení počas koronavírusovej pandémie. Za spravovanie eura zodpovedá ECB, ktorá viac myslí na dlžníkov ako na sporiteľov eura, čoho dôkazom je, že kým prvým jej nízkymi úrokmi pomáha, tak druhým s tým istým menovým nástrojom znehodnocuje ich úspory. Zatiaľ sa euro nestalo jednotným integračným prvkom všetkých štátov EÚ, keďže jeho najväčšou slabinou je, že nadnárodná menová politika ECB nie je v súlade s národnými fiškálnymi politikami členských krajín eurozóny. Tento argument bol podľa všetkého hlavným dôvodom, prečo do eurozóny nevstúpil náš bývalý štátny suputník.
Spoločnej menej hovoria zatiaľ nie
Nikto nespochybňuje, že euro z dôvodu poklesu transakčných nákladov a vymazania kurzových rizík, má v obchodovaní s krajinami so spoločnou menou prínos dovtedy, kým sa priame transakcie a úverovanie neuskutočňuje v eurách. Na druhej strane by strata samostatnej menovej politiky Českej národnej banky pri stále pretrvávajúcom rozdiely v cenách a mzdách, mohli poškodiť hospodársky rast českej ekonomiky, s čím môžeme podľa doterajších skúsenosti súhlasiť. V tejto súvislosti treba povedať, že Česko neplní kritéria pre vstup do eurozóny, ani sa o to politici nesnažia, keďže z dôvodu pandémie ich deficity verejných financií prekračujú mínusové percentá. Ani nedávno zvolená koaličná vláda nemá v programovom vyhlásení zmienku o vstupe do eurozóny, keďže pri terajšom vývoji ekonomiky eurozóny by to nebolo pre ich občanov a teda ani pre ich ekonomiku výhodné. Predstavitelia ČNB tvrdia, že v súčasnej dobe sú rizika a náklady vyššie, ako očakávané prínosy vraj z dôvodu, že ECB doteraz nepreukázala schopnosť udržať infláciu pod kontrolou. Ak by totiž ČNB stratila vlastnú menovú politiku, tak len fiškálna politika vlády by bola jediným nástrojom na udržanie verejných financií, čo sa dnes pri narastajúcich dlhoch pokladá za nedostatočné. S prijatím eura sú vždy spojené náklady a čo sa českým politikom vôbec nepáči je podieľanie sa po vstupe do eurozóny na Európskom stabilizačnom mechanizme, čo nie je nič iné, ako financovať najviac zadlžené členské krajiny eurozóny v prípade ich neschopnosti splácať svoje záväzky. Ekonomiku eurozóny vraj drží pri živote spoločný nákup dlhopisov ECB, bez podpory ktorej by sa možno eurozóna aj zrútila. Ako to bude ďalej, nebudeme špekulovať, najprv totiž treba splniť kritéria pre vstup do eurozóny a potom treba vstup Česka do eurozóny aj vhodne načasovať.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm