Uhlie, ropa, plyn aj urán, ktoré tvoria väčšinu energetických zdrojov na planéte, sa rýchlo míňajú. Podľa odborníkov môže poklesnúť ťažba ropy v najbližších piatich rokoch o 10 až 50 %, pričom jej cena vzrastie na niekoľkonásobok. A ceny uránu rastú tak rýchlo, že nové atómové elektrárne sa prakticky nestavajú.

Ľudstvo urýchlene musí začať hľadať nové zdroje energie, ak má naša konzumná spoločnosť pokračovať na dnešnej úrovni. Podiel všetkých zdrojov energie, ktoré používa nejaká krajina alebo aj svet, sa nazýva energetický mix. Celosvetovo pochádza 84,3 % energie z fosílnych palív – uhlia, ropy a plynu, 6,4 % z vodných elektrární, 4,3 % z nukleárnej energie, 2,2 % z vetra, 1,1 % zo solárnych panelov, 0,7 % z bionafty a 0,9 % z ostatných zdrojov, napr. geotermálnej energie a pod. Problémy s cenou energií, ktoré trápia svet, samozrejme, ovplyvnia aj Slovensko, pretože cena energií sa odráža vo všetkom, za čo platíme, a tak ceny všetkého budú stúpať vo svete a aj na Slovensku.

Čo konkrétne sa deje s cenami energií?

Keď ťažíme nejakú surovinu, objem vyťaženej suroviny zakaždým sleduje rovnakú krivku. Najprv rastie, a potom v určitom bode začne klesať. Zaujímavosťou je, že čas rastu ťažby sa rovná približne času poklesu ťažby. Taká krivka vyzerá ako zvonček alebo čiapka. Presnejšie je tá krivka trochu naklonená do strany, pokles zvyčajne býva rýchlejší ako rast. Takouto krivkou sa riadila ťažba ropy aj na Slovensku, ale riadi sa ňou aj ťažba zlata, uránu a desiatok ďalších surovín. Dokonca aj výlov rýb alebo plocha obrobenej pôdy. Na Zemi žije 7,9 miliardy ľudí a v roku 2037 nás bude približne 9 miliárd. Pritom naša planéta má obmedzené množstvo surovín. Celkovo 10 % všetkých výdajov vo svete tvorí energia a ak jej cena rastie, znamená to, že rovnaké peniaze musíme ušetriť niekde inde. V spomínanom celosvetovom energetickom mixe má ropa podiel 33,1 %, uhlie 27 % a plyn 24,3 %. A každý druh fosílneho paliva sleduje rovnakú krivku v tvare zvončeka alebo čiapky.

Pozrime sa na každý druh fosílneho paliva, ako sa asi bude vyvíjať ich cena. Ceny uhlia väčšina verejnosti nesleduje, pretože dnes už len málokto kúri uhlím. Okrem toho sú ceny uhlia veľmi špecifické pre každú krajinu. Ťažbu uhlia obvykle dotuje štát buď priamo, alebo nepriamo, ako to poznáme aj u nás z regiónu Handlová – Nováky. Podľa odborníkov bude vrcholiť ťažba uhlia celosvetovo v najbližších 15 rokoch a potom bude klesať. To znamená, že sa určite dá rátať s tým, že cena uhlia bude rásť už skôr. Výrobky z ropy – nafta, benzín a letecký benzín, sú nenahraditeľné. Ľudstvo už prekonalo vrchol ťažby v roku 2019 a ťažba pomaly začína klesať. Podľa analytikov z Medzinárodnej agentúry pre energiu sa pri nulových investíciách do ťažby ropy môže stať, že v roku 2025 budeme ťažiť už len polovicu objemu z roku 2019. Takže na zachovanie aspoň približne rovnakého objemu ťažby sú kľúčové peniaze, a tie by mali ísť hlavne do ťažby netradičnej ropy v USA a Kanade. A v tom je problém. Ťažba netradičnej ropy (ropné piesky a bridlicová ropa) je dlhodobo stratová a na to, aby sa oplatila, musí byť cena ropy na svetových trhoch veľmi vysoká. Ale vie sa, že pri vysokých cenách ropy môže upadnúť svetová ekonomika do recesie. A koľko peňazí je potrebné investovať? Maličkosť – 8 biliónov dolárov. Svetové elity tieto počty ovládajú, a aj preto je horúčkovitá snaha prejsť na elektrické autá. Ale aj najoptimistickejšie scenáre hovoria, že v roku 2030 bude na celej planéte 145 miliónov elektrických áut z celkového počtu 1,5 miliardy už v roku 2020. Menej ako 10 %. Ako vidno, elektrické autá nezabránia rýchlemu rastu cien pohonných hmôt. Aká vysoká môže byť cena benzínu do roku 2030? Môže sa vyšplhať na trojnásobok dnešnej ceny až niekam k 4,50 za liter. Takéto vysoké ceny by znamenali koniec individuálnej automobilovej dopravy. Prakticky by väčšina ľudí používala len hromadnú dopravu.

Ani plyn na tom nie je najlepšie

Vrchol svetovej ťažby plynu nastane niekedy okolo roku 2040. Väčšina analytikov očakáva, že ceny plynu budú pomaly rásť do roku 2030 na približne dvojnásobok, a potom sa rast spomalí. Ceny plynu na svetových trhoch síce vzrástli v poslednom čase na päťnásobok, ale pravdepodobne sa cena zníži alebo najbližších desať rokov bude stagnovať. Z hľadiska nákladov na ťažbu nie je žiadny dôvod, prečo by mala byť taká vysoká. Kým na svetových trhoch s plynom by mohol nastať pokles alebo stagnácia, cena plynu pre domácnosti bude trvale rásť, pretože dnešné ceny pre domácnosť nezodpovedajú svetovým cenám.

Ako súvisia ceny fosílnych palív a počet ľudí na planéte?

Všetci sa budeme musieť uskromniť nielen kvôli rastu cien palív, ale aj kvôli rastu počtu ľudí. V najbližších dvadsiatich rokoch zároveň poklesne celkový objem ťažby možno až o desiatky percent, a zároveň nás bude o desať percent viac. Zachránia nás technológie? Jedna z ciest, na ktorú sa spolieha veľké množstvo ľudí, sú úspory vďaka moderným technológiám. Úspory sa stále nachádzajú nové a nové, ale zároveň rastie aj zložitosť riešení. Je pravdou, že autá zo 70. rokov mali spotrebu 10 litrov benzínu a dnešné autá len 6 na sto kilometrov. Žiaľ, tam sa efektívnosť zastavila. Kým benzínové motory 70. rokov sa dali opraviť v stodole a boli výhradne z ocele, dnešné motory s dvoma turbozmiešavačmi a integrovaným procesorom vyžadujú originálne súčiastky, špeciálne nástroje a drahé materiály. S rastom cien energie bude rásť aj cena moderných technológií. Príkladov tohto javu máme v histórii mnoho. Už viac ako 300 civilizácií na Zemi vzniklo, rástlo, dosiahlo vrchol – a potom začali klesať. Mayovia, Aztékovia, Rímska ríša alebo aj nacistické Nemecko. Hospodársky pokles zakaždým sprevádza znižovanie kvality materiálnej kultúry. Zvýšenie cien energií spôsobí, že každý z nás bude musieť pracovať viac, aby si udržal tú istú životnú úroveň, a zložitosť našej spoločnosti a našich výrobkov bude klesať. Obhajcovia tepelných čerpadiel, rekuperácie a iných technologických riešení predkladajú výpočty návratnosti týchto zložitých zariadení. Ceny týchto zariadení budú rásť s cenami energií a rovnako budú rásť aj náklady na ich servis. Mnohé z týchto zariadení by boli výhodnejšou investíciou, keby ceny energií rástli, ale náklady na údržbu by rástli oveľa pomalšie alebo vôbec. Mnoho výpočtov návratnosti týchto zariadení vyzerá veľmi nepresvedčivo. Napríklad batérie. V prvom rade si musíme uvedomiť, že batérie môžu uchovať len energiu, ktorú sme vyrobili niektorou z možností existujúceho energetického mixu. Pri poklese výroby energie z fosílnych palív poklesne aj množstvo energie na uchovanie v batériách. Batérie majú skutočne význam v solárnej a veternej energii, ktorých najväčším problémom je pokles výroby energie, keď nesvieti slnko a nefúka vietor. Odborníci tvrdia, že by sme objem výroby solárnej a veternej energie dokázali zvýšiť na niekoľkonásobok súčasnej, a teda na viac ako 10 % energetického mixu. Zlepšenie kapacity batérií umožní aj zvýšenie dojazdu elektrických áut, a teda aspoň čiastočnú náhradu dopravy, ktorá vypadne pri veľkom raste cien ropy. Vzhľadom na súčasne prebiehajúcu celosvetovú finančnú krízu si prechod na elektrické autá nemôžu dovoliť ani vlády, ani firmy a ani obyvatelia.

AUTOR: Dušan Doliak

zz