Dnes je veľmi diskutovanou témou cena plynu a cena elektrickej energie v EÚ. Uvažuje sa o tom, že by dokonca mohlo dôjsť k určitým sociálnym výbuchom v niektorých krajinách, ak ceny ostanú vysoké. Pri hľadaní príčin súčasného stavu sa objavujú dve skupiny názorov. Prvú skupinu názorov predstavuje tvrdenie, že Rusko používa ceny plynu ako nástroj hybridnej vojny a geopolického tlaku na EÚ. Druhá skupina názorov sa objektívne pozerá na to, čo spôsobilo, že ceny plynu vystrelili na burzách tak vysoko. Treba uviesť niekoľko základných skutočností a faktov, ktoré budú základom konštatovania dnešného vývoja.

Kto za to môže?

Nespôsobila zmeny na trhu s plynom samotná EÚ svojimi krokmi? Použitie tretieho energetického balíčka už nielen na teritórium EÚ, ale na externých dodávateľov plynu – čo urobila EÚ v lete minulého roku, viedlo k zásadnému prehodnoteniu možnosti dodávok plynu, pretože jeden dodávateľ môže využívať maximálne 50 % prenosových kapacít energetických médií. Použitie tejto smernice viedlo k nutnosti obmedziť dodávky plynu Gazpromom, pretože sa musel podriadiť smernici. Ešte závažnejší problém predstavuje skutočnosť, že EÚ sa rozhodla zrušiť dlhodobé kontrakty, ktoré mala väčšina krajín s Gazpromom s tvrdením, že umožňujú nástroj hybridnej vojny a tlaku na EÚ. Vo väčšine krajín – okrem Nemecka, ktoré má dlhodobé kontrakty do roku 2028 a stabilne platí 220 dolárov za 1000 metrov kubických to spôsobilo, že krátkodobé kontrakty začal ovplyvňovať vývoj spotových cien. A keďže tie sa začali pohybovať veľmi diverzifikovane, začalo sa to prejavovať výrazným nárastom cien plynu. Ďalšia je otázka naplnenosti zásobníkov plynu v európskych krajinách. Obvykle dosahovala miera naplnenosti zásobníkov v tomto období 85 až 90 %. Vzhľadom na rôzne príčiny sú v súčasnosti tieto zásobníky plné iba na 75 až 77 %. Hneď vznikli diskusie s klimatológmi, či tohtoročná zima bude tuhá alebo teplá. Väčšina klimatológov hovorí, že prvá polovica zimy bude veľmi tuhá, arktického charakteru, a druhá bude teplejšia, resp. v parametroch priemernej zimnej podoby pre EÚ. Na vývoj cien plynu pôsobia aj geopolitické dimenzie. Systém Jamal transportuje zemný plyn do EÚ cez územie Ukrajiny a celkový rozsah transportu predstavuje asi 40 miliárd kubíkov plynu ročne. Vzhľadom na energetickú situáciu na Ukrajine začali odčerpávať stále väčšiu a väčšiu časť plynu, ktorý sa mal dostať do EÚ, pre svoje vlastné potreby, lebo naplnenosť zásobníkov na Ukrajine dosahuje maximálne 65 %. Snaha Gazpromu dohodnúť sa s prevádzkovateľom plynovodov na Ukrajine nevyšla. A preto ruská strana k 1. novembru zastavila tranzitné dodávky plynu cez ukrajinské územie. Až do zvolenia prezidenta Zelenského Ukrajina využívala výhody lacnejších taríf plynu pre vlastnú spotrebu, ale aj pre tranzit cez svoje územie. Dodávky koksovateľného uhlia pre potreby veľkých hutníckych kombinátov, ktoré sú vo východnej časti Ukrajiny, ako je Mariupol a podobne, zostávajú zachované, ale dodávky energetického uhlia sú veľmi obmedzené a v novembri boli zastavené úplne. Samotné ukrajinské vedenie priznáva, že má zásoby iba na úrovni 600-tisíc ton, pričom reálna potreba by predstavovala viac ako štyri miliónov ton uhlia. Logickým dôsledkom vývoja je otázka potreby plynu pre Ukrajinu, čo by chcela urobiť EÚ, ale tá nemá dostatok energetických médií na to, aby zvládala aktuálnu sezónu. K tomu musíme pripočítať aj zníženie uhlíkovej stopy EÚ, obmedzenie činnosti jadrových elektrární, odstavenie uhoľných elektrární, prechod na alternatívne energetické zdroje atď. Pritom analýzy jasne ukazujú, že alternatívne energetické zdroje nepokryjú potrebu EÚ z hľadiska energetiky ani do roku 2050. Pokryjú maximálne 30 % energetickej spotreby v oblasti elektrickej energie alebo vykurovania. Na kontinentálnom šelfe v Škótsku alebo v Holandsku došlo k výraznému prepadu celkového objemu ťažby zhruba o 60 až 70 %. A sľubované dodávky kvapalného plynu zo Spojených štátov? USA ich presmerovali do Ázie, kde získali omnoho výhodnejšie cenové podmienky ako pri dodávkach do EÚ. Taliansko a Francúzsko vybudovali terminály na príjem kvapalného plynu, jeho transformáciu na plynnú sústavu a jeho následné umiestnenie do európskych plynovodných sietí. Vznikol deficit viac ako 7 miliárd kubíkov plynu, ktorý mal byť dodaný ako kvapalný LNG, a znamená ďalší výpadok v celkovej energetickej bilancii EÚ.

Elektrina hýbe svetom

Elektrická energia je hybnou silou celého hospodárstva, spoločnosti a všetkých dimenzií. Plyn sa zo 60 až 70 % používa hlavne na vykurovanie. Samotné vykurovanie a zabezpečenie tepla pre obyvateľstvo sa stáva jedným z najviac ohrozených systémov. Bežne sa na trhoch obchodovalo 1000 metrov kubických za 190 až 250 dolárov. Vzhľadom na vývoj situácie došlo naraz ku skokovému zvýšeniu na 970 až 1000 dolárov a postupne rast cien pokračoval až do úrovne 1950 dolárov. Podľa prognóz niektorých analytikov je možné očakávať nárast až na úroveň 2500 dolárov. Táto vysoká cena vstupného média, napríklad pre chemické podniky ako je Duslo Šaľa a podobne, znamená likvidačnú situáciu. Na základe toho podniky obmedzujú výrobu, aby nevyrábali stratu. U podnikov strategického významu, ako je Duslo Šaľa, ktoré vyrába špeciálny detergent Blue ako prídavok do motorov ťažkých vozidiel na zníženie emisií, to znamená ohrozenie prevádzky kamiónových systémov. Táto energetická kríza súvisí nielen s vykurovaním alebo zabezpečením elektrickej energie, dnes sa premieta aj do oblasti systému zásobovania celých spoločností a krajín. Keby sa Blue nedodávalo do jednotlivých systémov dopravy – hlavne u kamiónov a autobusov, výrazne by to obmedzilo možnosti zásobovania, zhoršilo situáciu dopravnej hybnosti obyvateľstva a spôsobilo postupný kolaps dopravných systémov obsluhujúcich väčšinu firiem. Tie dnes v Európe pracujú v tzv. systéme just-in-time, čiže majú technologické zásoby maximálne na 24 hodín. Akékoľvek obmedzenie plynulosti dodávok komponentov a súčiastok práve pomocou dopravných firiem môže znamenať zásadné ohrozenie funkčnosti celého systému napr. automobilovej produkcie. Obmedzenie výroby bude mať multiplikačné efekty, pretože bude znamenať zníženie príjmov prevažnej väčšiny pracovníkov. Na základe toho sa zmení kúpyschopná sila, dôjde k plošnému zvýšeniu cenovej hladiny vo väzbe na externý nárast ceny elektrickej energie a ceny plynu. Ak bude tento stav dlhodobý, obyvateľstvo nebude mať teplo pre zimné obdobie, celkový nárast cenovej hladiny bude znamenať, že cca 20 % populácie bude v stave energetickej chudoby a nebude môcť zaplatiť ani vykurovanie vlastných domácností, no predovšetkým dôjde k výraznému ohrozeniu celkovej kúpyschopnej sily obyvateľstva. Toto nevyrieši ani tlačenie peňazí ECB. Všetko bude vytvárať systém reťazových dôsledkov, ktoré sa začnú postupne kumulovať, a to v najnevhodnejšom časovom období a v situácii, keď samotná EÚ prechádza veľkými ekonomickými problémami. Nielen otázka Fondu obnovy a 750 miliárd, ale aj podmienky čerpania eurofondov, predovšetkým zvýšením podielu domáceho kofinancovania. Nutnosť ďalšej transformácie mnohých opatrení v oblasti ekológie a nárast cien emisných povolení na úroveň 60 až 70 dolárov za jednu, vytvára nesmierne explozívny systém ekonomických otrasov pre všetky európske krajiny. Nemecko alebo Francúzsko boli schopné zvládnuť krízu 2008 vďaka kredibilite hospodárstva, ale toto je kríza, ktorá zasahuje kompletne všetky členské krajiny prierezovo, multiplikačne a s neustálym zvyšovaním tlaku na fungovanie samotných štátov. Rusko ponúklo zvýšenie dodávok plynu o 15 %. Je možné, že niektoré vlády to využijú. Kľúčovým parametrom, ktorý by stabilizoval a výrazne znížil ceny plynu, je spustenie plynovodu NordStream 2. Už vyhlásenie ruského prezidenta Putina o tom, že Rusko zvýši dodávky plynu, výrazne znížilo prepad cien na spotových trhoch. Keď sa však otvorila otázka certifikácie NordStream 2, ceny zase okamžite skočili na úroveň 1800 – 1900 dolárov. V súčasnosti je jedna línia NordStream 2 už naplnená technickým plynom. Certifikácia by sa mala ukončiť do 8. januára 2022. Nemci prizvali Poľsko, ale iba s poradným hlasom; je možné, že budú chcieť rešpektovať poľský názor na certifikáciu NordStream 2. V takomto prípade sa celý proces certifikácie posunie na ústredné orgány EÚ. Znova budú plynúť lehoty a štandardy stanovené pre procesy certifikácie v jednotlivých fázach a certifikácia by sa musela ukončiť do 8. mája 2022. Ak špekulanti na trhoch zistia, že certifikácia 8. januára nie je schválená a potvrdená, bude to znamenať trvalé zvýšenie ceny plynu až na úroveň 3000 dolárov. Takýto obrovský skok na spotových trhoch vlády nebudú môcť regulovať, lebo spotové trhy fungujú úplne autonómne. Môžu začať prijímať podporné opatrenia pre vybrané odvetvia ohrozené vysokými cenami plynu. Niektoré opatrenia sú však vo vzájomnom pôsobení kontraproduktívne a budú viesť k udržiavaniu vysokých cien plynu a elektrickej energie na spotových trhoch. Urýchlenie rozvoja elektromobility nepochybne povedie k obrovskej nutnosti investícií nielen v rámci samotných automobiliek, ale predovšetkým pri budovaní infraštruktúry dobíjacích systémov. Odhaduje sa, že len základné vybudovanie dobíjacích systémov pri hlavných dopravných trasách v EÚ bude stáť približne 2,5 až 2,8 bilióna eur. Hovoríme o nutnosti rýchleho nabíjania, čiže používaním napätia minimálne 480 až 980 voltov, čo bude znamenať zásadné prepracovanie celej sústavy kabeláže kľúčových energetických ciest.

Zelená cesta môže viesť do slepej uličky

Hlavný problém dnes spočíva v tom, či skutočne bude udržateľná filozofia individuálnych automobilov – je jedno, či na spaľovací alebo elektromotor. V súčasnosti trápia EÚ dopravné zápchy, ktoré predstavujú straty v desiatkach miliárd eur, a celková štruktúra mestských aglomerácií, obrovských parkovacích plôch, výstavby mnohých podzemných garáží. To všetko bude komplikovať celkovú cenu života v mestách, a zároveň vytvárať obrovský tlak na ekologickú stránku. Koncepcia EÚ predpokladá kombináciu elektromobility s autonómnymi vozidlami tak, aby automobily boli len fakt nástrojmi na transport z bodu A do bodu B. Vyčíslené náklady na prvú fázu transformácie sa pohybujú na úrovni 160 až 170 biliónov. Všetky krajiny sa výrazne zadlžili riešením pandémie. Predpokladá sa zásadná transformácia automobilových firiem, čo
znamená obrovskú koncentráciu finančných zdrojov v krátkom časovom úseku za cenu výrazného oslabenia konkurencieschopnosti všetkej produkcie v podmienkach EÚ pri výraznom zvýšení výdavkov na základné životné potreby väčšiny obyvateľstva a výrazným obmedzením kúpyschopnosti na úrovni 60 až 70 %.

AUTOR: Peter Staněk