Pred pandémiou nemala slovesná ekonomika väčší problém s rozpočtovými deficitmi, keď ročný deficit verejných financií bol na úrovni do 2 percent a verejného dlhu k HDP okolo 50 percent a tak sme nikdy nemali problém s plnením rozpočtových kritérií  vstupu do eurozóný. Pandémia rozvrátila  hospodárenie s verejnými financiami, keď sa počas opakovaných lockdownov financovala záchrana zamestnanosti, ako aj zvýšená ochrana zdravia, čo naše verejné financie stálo viac ako 2 miliardy eur, ktoré sme si na finančnom  trhu museli požičať a teda aj časom vrátiť. Keďže vlani sme vykazovali 9 percentný deficit v štátnom rozpočte, na tento rok je naplánovaný pod 5 percent a v ďalších rokoch každoročne o 0,5 percenta menej, čo však nie je možné dosiahnuť bez štrukturálnych reforiem v jednotlivých sektoroch. Ich realizácia bude dôležitá aj preto, že väčšinu nákladov nám preplatí Fond obnovy a odolnosti. Do verejných financií patria peniaze štátneho rozpočtu, Sociálnej poisťovne , zdravotných poisťovní, ako aj rozpočty obcí a miest, v ktorých bude potrebné peniaze šetriť na výdajovej stránke schválených rozpočtov. Šetrenie však nemôže ísť na úkor budúceho hospodárskeho rastu ako aj udržania zamestnanosti. 

Zásadné reformy od budúceho roka 

Príjmami do spomínaných verejných rozpočtov sú predovšetkým dane a odvody, ktorých percentuálne sadzby sa pre tento rok nemenia, keďže zatiaľ nebola schválená ich očakávaná reforma tak, ako napokon nebola schválená ani reforma dôchodkového systému, výdavkových stropov pre rezortné ministerstva a ostatné štátne a verejné inštitúcie, ako aj dlhová brzda. Zatiaľ sa nič nehovorí o znížení počtu zamestnancov v štátnej ako aj verejnej správe, ktorá si bude vyžadovať stanovisko zamestnávateľských zväzov a odborárskych združení, ktoré v konečnom dôsledku odsúhlasuje parlament. A tak budeme zvedaví, s čím nás prekvapí ministerstvo financií ako gestor daňových a odvodových zmien. O tom, že nemáme spravodlivý systém sa dlhodobo vie, keďže nemáme rovnú daň, uplatňuje sa celý rad daňových výnimiek, dane sa platia v daňových rajoch, neustále zápasíme s vysokou daňovou medzerou pri DPH a takto by sme mohli pokračovať. Zmeny však nebudú skôr ako k 1.1.2023 a to ešte nevieme, s akými zmenami sa budeme potykať v súvislosti so zelenou ekonomikou a digitalizáciou a navyše aj so všade prítomnou infláciou, na ktorú reagujú centrálne banky v okolitých štátoch bez eura, zatiaľ čo ECB tvrdí niečo iné.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.