Plných štrnásť dní začiatku novembra hostila niekdajšia škótska priemyselná metropola Glasgow konferenciu OSN COP26. Mladých Stredoeurópanov, odchovaných na amerických televíznych krimiseriáloch, pre istotu poučme, že to nebol 26. ročník nejakej medzinárodnej súťaže o najlepšieho policajta (cop). Skratka COP26 označuje 26. konferenciu zmluvných strán (Conference of Parties) Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách z roku 1992. Počet signatárskych strán stúpol odvtedy zo 165 na 197. Vytvárajú globálnu platformu zeleného absolutizmu, ktorý v tandeme s biomedicínskym komplexom nastoľuje celosvetový pseudovedecký despotizmus.

Zlet anjelov apokalypsy

Sprievodným znakom ofenzívy oboch týchto zložiek je stupňovanie psychologického tlaku na schopnosť a ochotu obyvateľstva stavať sa na odpor. Biofarmaceutickým kartelom sa prvýkrát v dokumentovaných dejinách ľudstva predbežne darí demontovať demokraciu súčasne na všetkých svetadieloch a takmer všade zavádzať vakcinačnú totalitu. Klimatické panikárenie slúži nadnárodným mocenským kruhom, ktoré sa od predvlani púšťajú do biologického pretvárania ľudského druhu, na dotváranie psychózy nemiznúceho strachu z následkov akéhosi dedičného hriechu voči matke prírode. Na dvojtýždňovú zelenú megashow sociálneho inžinierstva COP26 sa zletela do Škótska svetová finančná, politická, akademická a spoločenská smotánka približne štyristo súkromnými prúdovými lietadlami. Za takúto ostentatívnu márnotratnosť sa najmä na hlavy prominentov z nie až tak vzdialeného Londýna zniesla lavína výčitiek. V nedeľu 31. októbra lietadlá týchto elít tak prehustili vzdušný priestor nad mestom, že museli dlho krúžiť a hriešne spaľovať kerozín, kým dostali povolenie pristáť. Samotné mesto nie je bez predmestí oveľa ľudnatejšie ako Bratislava a prítomnosť viac ako 25-tisíc delegátov, ku ktorým treba prirátať sprievodný a bezpečnostný personál, turistov a zvedavcov, nezdravo zaťažila miestnu dopravnú infraštruktúru a životné prostredie. Uhlíková stopa dvojtýždňovej invázie ekologického altruizmu v metropolitnej oblasti Glasgowa bola obrovská a denník Daily Mail na to ostro poukázal. Najmohutnejšia eskadra sprevádzala amerického prezidenta Joa Bidena. Mnohí zo 120 zúčastnených prezidentov a premiérov mu počas konferencie blahoželali k 79. narodeninám, aj keď pripadli až na 20. novembra, t. j. týždeň po skončení celého podujatia. Biden, skúsený politický matador, sa počas zdvorilostných rozhovorov so zahraničnými náprotivkami a s členmi britskej kráľovskej rodiny dokázal držať vzpriamene, z tváre mu nemizol úsmev, podával ruku, komu bolo treba, nekládol dezorientované otázky a nedopúšťal sa nepatričných prerieknutí. Dlhé sedenie a počúvanie sledu prednášok však bolo miestami píliš únavné a štátnikovi, pred ktorým by sa mal triasť svet, neraz klesali viečka. Fotoreportérom, ktorí z neho nespúšťali namierené teleobjektívy, sa darilo zachytávať ho, ako sporadicky usínal. Bulvár, vrátane denníka The Sun, si mohol zvyšovať predajnosť publikovaním záberov podriemkavajúceho prezidenta. Podľa denníka Daily Mail nemal prezident vždy a všade úplne pod kontrolou všetky svoje telesné funkcie, čo si vraj všimla aj Kamila, vojvodkyňa z Cambridge. Nástrahám únavného preťaženia vnemových kapacít pozornosti neunikol ani premiér Boris Johnson. Hoci je o generáciu mladší ako Biden, i jeho kamery zachytili, ako si pri počúvaní akejsi prednášky mimovoľne schrupol, a to dokonca sediac vedľa generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, statočne odolávajúceho driemotám.

Dekonštrukcia v mene rekonštrukcie

Ponechávanie voľnej ruky britskému bulváru, aby neodfiltroval, t. j. necenzuroval zábery oboch kľúčových štátnikov revitalizovanej pobrexitovej spojeneckej osi Londýn – Washington v stave neschopnosti ostávať bdelými, signalizuje čosi závažné. Nadnárodný kapitál, ktorý subvencuje korporátne médiá, ich necháva systematicky podrývať úctu občianskej verejnosti k svojej volenej politickej vrchnosti. Nie je ťažké domyslieť sa prečo. Na jej miesto sa tlačí vrchnosť iná. Nevolená korporátno-manažérska. Nadnárodný kapitál ju konštituoval do dvoch úderných formácií. Počas uplynulých 24 mesiacov vytláčala najvyššiu politickú reprezentáciu väčšiny štátov sveta do roly štatistov formácia biofarmakologických kartelov. Uvrhla planétu do paniky z nezničiteľného vírusu nového druhu a začala nasadzovať ľudstvu syntetické biologické okovy pomocou vedecky riadenej periodickej vakcinácie. Druhá formácia – nazvime ju geoinžinierska, poisťuje udržiavanie trvalého a inštitucionalizovaného strašenia pandémiami pomocou nemenej účinnej geoinžinierskej nadstavby. Buduje ju pod patronátom OSN od spomenutého roku 1992, keď sa svetové spoločenstvo dalo nahovoriť, aby dopustilo mátoženie stupňovaním ekoalarmizmu. Bičovanie kolektívnej psychiky verejnosti apokalyptickým desením z dvoch strán (smrtiace vírusy zvnútra a hynúci ekosystém zvonku) má zrejmý cieľ – hnať ju do zúfalstva. V oslabenom stave je ochotnejšia prijímať východiská ponúkané filantropickým kapitálom. Ten preberal iniciatívu aj na konferenčnom maratóne COP26, kde unavených, vyčerpaných a fádnych politikov zatieňovali odpočinutí, energickí a nápadití multimiliardári.

AUTOR: Patrik Sloboda