Politickými lídrami a ekonomickými ťahúňmi v EÚ sú Nemecko a Francúzsko, bez stanoviska ktorých sa v únii nič podstatného neudeje. U prvého došlo na prelome rokov k personálnej zmene, keď po 16 rokoch vystriedal Angelu Merkelovú socialista Olaf Scholz, zatiaľ čo u druhého sa s napätím očakávajú výsledky aprílových prezidentských volieb, či sa Emmanuelovi Macronovi podarí obhájiť prezidentský mandát. Doteraz sme boli zvyknutí, že vrcholoví predstavitelia oboch členských štátov únie sa na zásadných otázkach jej fungovania vždy vedeli dohodnúť, teraz však hrozí opak. Jablkom sváru bude jadrová energetika. Berlín v minulom roku odstavil tri jadrové elektrárne a do konca tohto roku chce odstaviť posledné tri, zatiaľ čo Paríž naďalej počíta s ich využívaním pri výrobe elektriny, Väčším konfliktom však je, že Francúzsko spolu s EÚ a s bývalým východným blokom presadzuje, aby jadro bolo spolu so zemným plynom zahrnuté ako prechodný zdroj k zelenej ekonomiky, voči čomu ale ostro protestuje okrem Nemecka aj susedné Rakúsko.
Pravidlá pre zelené investície na spadnutie
Na starom kontinente dochádza k doteraz nepoznanému nárastu cien energií, ktoré sa tak stávajú príčinou zdražovania všetkého, keďže bez elektriny a tepla nie je možné nič vyrobiť, ani ponúknuť službu. Keďže doteraz sa pri ich výrobe využívali predovšetkým fosílne palivá, z ktorých predovšetkým uhlie je najväčším znečisťovateľom životného prostredia, Európska komisia rozhodla sa prijať legislatívne opatrenie Fit 55, ktorého hlavným cieľom je znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 percent a do roku 2050 dosiahnuť na starom kontinente uhlíkovú neutralitu. Táto predstava nebola odobrená na klimatickom samite v Glasgowe, na ktorom najväčší znečisťovatelia majú predstavu o nižších percentách a v dlhšom časovom období. Znižovanie emisií nemôže ísť na úkor poškodenia ekonomiky predovšetkým priemyselných krajín, kam patrí aj Slovensko, ako aj životnej úrovne domácností a konkurencieschopnosti európskych firiem, Európska komisia napokon prišla s návrhom zaradiť jadro a zemný plyn medzi zelené zdroje s poznámkou ich prechodnosti. Vychádza sa z predpokladu, že jadrová energetika poskytuje spoľahlivý a nepretržitý zdroj energie, ktorého najväčšou slabinou je uskladniť vyhorené palivo. Vzhľadom k malému objemu vypúšťania skleníkových plynov sa tak vytvárajú predpoklady pre splnenie, v úvode spomínaných, klimatických kritérií. Slovensko postupne zatvára uholné bane, v žiadnom prípade sa však nevzdáme funkčnej jadrovej elektrárne, práve naopak, bude sa rozširovať o ďalší blok. Pokiaľ ide o zemný plyn, tak s jeho využívaním sa počíta aj po roku 2050, pretože už dokončený podmorsky plynovod má k predlženej životnosti využívania technické predpoklady. V najbližších týždňoch sa tak očakáva, že Európska komisia predstaví dlho očakávané kritéria udržateľnosti pre plyn a jadro, čo bude zásadná informácia pre investorov, aby do týchto zdrojov spolu s ostatnými obnoviteľnými zdrojmi investovali peniaze. Za jeden z dôležitých predpokladov dosiahnutia tohto cieľa bude pokračovanie v doterajšej úrovni spolupráce medzi spomínanými vedúcimi osobnosťami EÚ, keďže navyše od 1.1.2022, prevzalo Francúzsko predsedníctvo v Rade Európy.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm