Ach, och a uch!.. Po koľkýkrát si v EÚ pomysleli, že prekabátili Gazprom, utreli nos Moskve a vôbec, porazili Rusko a znovu sa ukázalo, že opäť bol to iba mýtus, iluzórna predstava a falošné nádeje, ktoré sa nesplnili. Po tom, ako ceny plynu v EÚ klesli nižšie, na 800 dolárov za tisíc metrov kubických, v bruselskej záhrade začali kvitnúť modré ruže a nastala obrovská eufória. Jasné, čoskoro sa podarí skoncovať s Gazpromom! Navyše 34 amerických tankerov so skvapalneným plynom mieri do európskych prístavov. Už len posledné úsilie a Gazprom bude na kolenách a Brusel oslávi víťazstvo!
Hneď sa na euroúnijnom priestore objavil veľký počet Nostradamov, ktorí predpovedali tie najružovejšie scenáre. Všetci svorne tvrdili, že kríza je prekonaná. Podotkli, že súčasné prudké zníženie cien plynu nebude posledné a bude nasledovať druhé, tretie… A onedlho ceny znova budú také nízke, že sa ruský plynový gigant dostane do veľkých problémov. A liberálo-gendero-rusofóbovia už po koľkýkrát začali predčasne oslavovať víťazstvo. A znovu márne…
Nuž a čo čert nechcel, došlo, ako hovoria v Kyjeve, ku „zrade“… Tých 34 amerických plynových tankerov síce smerovalo do Európskej únie, ponáhľali sa nám predať plyn, kým ešte nezačal fungovať Severný prúd-2 a tým ešte viac oddialiť jeho sprevádzkovanie: ak v EÚ bude dostatok plynu, nemusí sa ponáhľať s certifikáciou a sprevádzkovaním Severného prúdu-2. Ponáhľali sa, ponáhľali sa, ale… do Európskej únie tie tankery predsa len nedorazili. Prečo?
Keď sa americké tankery dostali do Gibraltáru, traderi /obchodníci/ v USA zistili, že cena plynu sa v EÚ znížila na 770 dolárov za tisíc metrov kubických. Porovnali si ich s cenami v Ázii a vyvalili oči: tam sú ceny plynu 1 550 dolárov, čiže dvojnásobné. Porozmýšľali: aký je význam predávať plyn v Európe, keď sa ho v Ázii dá predať za dvojnásobné ceny? A americké tankery s plynom pekne – krásne išli cez Suezský prieplav a poponáhľali sa do Číny, Kórey a Japonska. Prepáčte vážení Európania: ako sa hovorí – nič osobné, iba biznis…
V EÚ len vyvalili oči: kamaráti, spojenci, spolupracovníci – ako je to možné? A zisťuje sa, že všetko je možné. Keď máte spojencov a kamarátov – Američanov, možné je všetko. A hneď sa zistilo, že nie všetko e v poriadku v „kráľovstve Bruselskom“. Keďže viaceré európske vlády útočia na Rusko a Gasprom, ruský plynový gigant síce splnil svoje zmluvné záväzky, ale už sa neponáhľa zvyšovať dodatočné dodávky plynu do Európy: prečo by sa snažil? Tranzit cez Ukrajinu sa znížil trojnásobne a cez Poľsko úpne „zamrzol“.
Samotná príroda sa otočila chrbtom ku „kráľovstvu Bruselskému“: počasie sa zhoršilo, ochladilo sa, na mori sa ustálilo bezvetrie a veterné konštrukcie, ktoré produkovali elektrinu, zastali. Liberáli, slniečkari a rusofóbovia sa znovu vrhli na burzu – ponáhľali sa nakupovať plyn, ktorý medzitým ešte zdražel a dosiahol 1 150 dolárov za tisíc metrov kubických a ceny aj naďalej rastú. Ako vždy, politici a „odborníci“ v EÚ si pília haluz, na ktorej sedia.
Kašľať na to, keby sa to týkalo iba ich, ale pília haluz na ktorej sedíme všetci spoločne. Tupci z EÚ chcú byť pápežskejší ako samotný pápež a rusofóbskejší, ako najrusofóbskejší americkí politici. Avšak udalosti posledných dní zreteľne svedčia o tom, že USA síce vykrikujú rusofóbske heslá, vyhrážajú sa sankciami a vyzývajú európskych partnerov, aby bojovali proti Rusku, ale sami sa príliš zo zákopov nevystrkujú a dokonca rokujú s Kremľom.
Tupí európski politici, ktorých Američania šikovne poštvali proti Rusku, škodia sami sebe, ale čo je úplne najhoršie, škodia celému obyvateľstvu Európskej únie. A znova je tu takmer rétorická otázka: Európania, dokedy budete voliť takých amatérov a tupcov, ktorí vás tlačia do priepasti, kedy konečne už vezmete rozum do hrsti?
AUTOR: Eugen Rusnák