Terajšia uvoľnená menová politika centrálnych bánk sa podpísala pod zvyšovaním inflácie, ktorá každoročne znehodnocuje kúpnu silu peňazí. Preto sa nemôžeme čudovať, že väčšina z nás špekuluje ako ochrániť svoje dočasne voľné peniaze. Nehnuteľnosti, akcie, dlhopisy, ale najnovšie aj digitále meny, sa stávajú predmetom záujmu predovšetkým bohatších klientov. Či to je prejav nedôvery k doterajším papierovým a k mincovým peniazom, alebo väčšia dôvera k digitálnym menám, sa zatiaľ neodvážime predpovedať. Jedno je však isté, že obrovské masy peňazí sú čoraz menej dôveryhodnejšie, zadlženosť domácnosti a firiem je obrovská a čoraz viac si investori kladú oprávnenú otázku o podmienkach ich splatenia. Keďže digitalizácia je na takej úrovni, že k obchodovaniu s peniazmi netreba osobný kontakt a všetko sa vybavuje aj cez počítačovú aplikáciu, nemôžeme sa čudovať, že dnes máme k dispozícii digitálne peniaze, z ktorých pre väčšinu z nás je najznámejší bitcoin.

Digitálna mena ako bezpečný prístav

Na jeho spopularizovanie najviac prispel americký Úrad pre dohľad nad cennými papiermi, ktorý rozhodol, že na burze sa bude môcť obchodovať s ETF už viazanými nielen na dlhopis, akcie, ale aj na bitcoin, čim sa stal rovnocenným finančným aktívom. Po rozhodnutí tak nastal nielen nárast hodnoty, ale aj finančný trh čoraz viac akceptuje obchodovanie aj s digitálnymi menami. V tejto súvislosti treba povedať, že už viac ako 80 štátov na svete vrátane eurozóny sa pripravuje na zavedenie digitálnej meny, bez nahradenia hotovosti. Dôvodom je, že inflácia bude možno trvať dlho a tak bude potrebné mať na finančnom trhu aktívum, ktoré nás proti nej ochráni. Sú k dispozícii štatistiky, ktoré hovoria, že dôvera vo virtuálne meny u bohatých je stále vyššia, z ktorých mnohí bitcoin chápu ako alternatívne zlato, alebo ako bezpečný prístav proti znehodnoteniu doterajších fiat peňazí zo strany centrálnych bánk. Nie všetci ale zdieľajú rovnaký názor z dôvodu, že volatilita bitcoinu je stále nepredvídateľná. A preto sa v eurozóne čaká so zavedením digitálneho eura, ktoré bude mať elektronickú formu terajších papierových a mincových peňazí a bude akceptované ako zákonné platidlo. Aký bude teda rozdiel medzi bitcoinom a digitálnym eurom, zatiaľ nevieme. Otázkou naďalej ostáva možnosť investovať peniaze do digitálnych mien v rámci druhého dôchodkového piliera, keďže doterajšie výnosy väčšinou neuspokojujú. Podľa všetkého ide o hudbu budúcnosti s obrovským rizikom , keďže Národná banka Slovenska nevykonáva dohľad nad trhom s digitálnymi menami.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.