Vláda SR odsúhlasila uzavretie dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA. Ešte ho musí odobriť NR SR a ratifikovať prezidentka. Pred rokovaním vlády dohodu schválila aj Bezpečnostná rada SR. Zmluva umožní americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory.
Platiť by mala desať rokov. Potom zostáva platná alebo ju možno vypovedať s ročnou výpovednou lehotou.
Ozbrojené sily USA by mohli využívať dohodnuté zariadenia napríklad na výcvik, cvičenia, manévre, tranzit, ubytovanie personálu a rozmiestňovanie síl. Umožní im prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.
Slovensko sa podpísaním dohody vzdá svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci voči príslušníkom ozbrojených síl USA. Pri konkrétnych trestných činoch s osobitným významom pre SR toto môžu slovenské orgány odvolať. Americká strana musí informovať slovenské orgány o všetkých trestných činoch jej príslušníkov okrem tých, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody menej ako tri roky.
O zatknutí alebo zadržaní amerického vojaka bude musieť SR informovať orgány americkej armády. Tie budú mať neodkladný prístup ku každej takejto osobe, kedykoľvek o to požiadajú. Príslušníkov ozbrojených síl USA majú vyňať z konaní o občianskoprávnej náhrade škody alebo o uložení správnej pokuty, ktoré vyplývajú z konania alebo opomenutia týchto osôb pri výkone ich služobných povinností.
Akákoľvek infraštruktúra, ktorú postavia zo zdrojov USA, bude majetkom SR. Americké ozbrojené sily ju môžu využívať, dokedy budú potrebovať. Lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA budú môcť vstupovať na územie SR, odchádzať z neho a voľne sa po ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky. Nesmie sa do nich nastupovať, bez súhlasu USA nepodliehajú prehliadke.
Ozbrojené sily USA môžu používať rádiové spektrum a prevádzkovať vlastné telekomunikačné systémy. Dohoda s USA má posilniť vzájomnú spoluprácu SR a USA. Minister obrany Jaroslav Naď i šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok vraj plne rešpektujú suverenitu SR. Odmietajú, že by zmluva vytvárala predpoklad stálej prítomnosti USA na území SR. Umožní však čerpať finančné prostriedky pre infraštruktúru Ozbrojených síl SR. V prvej vlne by malo ísť o približne sto miliónov dolárov.
Rokovania s USA začala ešte predchádzajúca vláda. Rezort obrany na čele s Petrom Gajdošom sa vtedy rozhodol, že sa ich nebude zúčastňovať. Voči dohode je kritický Eduard Chmelár, ktorý upozorňuje, že návrh, ktorý predložili Naď a Korčok, je nevýhodný a predstavuje reálne nebezpečenstvo straty suverenity štátu.
Systém bilaterálnych dohôd o obrannej spolupráci vzniká z iniciatívy USA. Konzultácie a výmeny informácií sa dejú v rámci NATO aj bez bilaterálnej zmluvy. Jaroslav Naď uviedol, že kabinet ju schválil jednohlasne a neočakáva žiadne prekvapenia ani v parlamente. Zmluva sa pripravovala štyri roky, teda aj za vládz Petra Pellegriniho a Roberta Fica. Na Legislatívnej rade vlády SR podľa Naďa nikto nespochybnil právne aspekty zmluvy. Takisto prešla aj Bezpečnostnou radou SR.
Korčok poďakoval všetkým členom vlády a koaličným partnerom za jasný postoj v tak dôležitej téme, ako je bezpečnostná obrana SR. Poukázal na množstvo dezinformácii. “Na základe tejto zmluvy nevstúpi ani jedna noha na územie SR, pretože táto zmluva nijakým spôsobom nezasahuje do kompetencie NR SR a vlády rozhodovať o pobyte a vstupe ozbrojených síl cudzieho štátu.” Prijatie dohody je podľa Korčoka dôkazom, že sa vláda správa v zahraničnej a obrannej politike zodpovedne. Naď si myslí, že je zbytočné, aby sa zvolávalo referendum k bežnej rámcovej zmluve. Rozhodovať o ústavnej súladnosti dohodnutých medzinárodných zmlúv, ktoré musí odsúhlasiť parlament, môže Ústavný súd. Nemôže však konať sám od seba, ale na základe návrhu vlády alebo prezidentky. Na možnú protiústavnosť dohody upozornila v hromadnej pripomienke verejnosť i Generálna prokuratúra. Od vzniku SR sa ešte nestalo, že by sa medzinárodná zmluva ocitla na Ústavnom súde. Návrh na ÚS sa musí podať ešte skô, ako sa zmluva predloží na rokovanie parlamentu.

Zákon predpisuje Ústavnému súdu lehotu na rozhodnutie, a to šesť mesiacov od doručenia návrhu oprávneného subjektu. Ak ÚS rozhodne, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo ústavným zákonom, nemožno ju ratifikovať. Ak by medzinárodná zmluva nebola v súlade s Ústavou SR, existujú podľa právnika dve možnosti, a to znovu dohodnúť zmluvu – alebo zmeniť ústavu.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.