Globálna koronavírusová pandémia spojená s opakovanými lockdownmi je príčinou, že finančné trhy sú zaplavené obrovskými masami menových a fiškálnych peňazí, na konci ktorých sú nárasty akciových indexov a cien nehnuteľnostÍ. Otázku, prečo dochádza k rastu cien všetkého, a teda k nárastu inflácie, si kladie väčšina z nás.

Odpoveď nachádzame vo zvyšovaní cien elektriny, ktorá sa vyrába z neobnoviteľných zdrojov ako sú uhlie, ropa a plyn, ale aj z obnoviteľných zdrojov, akými sú voda, vietor a jadrové elektrárne. Prečo práve spomínané zdroje tak zdraželi? Ak neberieme do úvahy, že po obnovení prevádzky všade na svete nastal obrovský dopyt po fosílnych palivách, lebo zásoby klesli a nastali problémy s ich včasnou prepravou, svoj podiel v niekoľkonásobnom náraste ich cien má aj legislatívne opatrenie Fit 55 z dielne Európskej komisie. Podľa neho má dôjsť na starom kontinente k poklesu emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % oproti terajšiemu obdobiu, čím by sa teplota ovzdušia nezvýšila o viac ako 1,5 °C. Predstava najväčších znečisťovateľov bola na nedávno skončenom Glasgowskom klimatickom samite iná, a síce boli ochotní podpísať sa pod záverečný pakt len vtedy, ak sa do záverečného textu namiesto ukončenia ťažby uhlia na výrobu elektrickej energie dostane slovo odklon od jeho ťažby. Čína a India potvrdili, že znížia emisiu skleníkových plynov len o 45 % s predĺžením termínu do polovice storočia.

Energetické zdroje v područí politikov

Okrem zvýšeného dopytu po existujúcich fosílnych zdrojoch má vplyv na vyššie ceny aj nestálosť počasia, dôsledkom čoho je nedostatočný objem dodávok elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a politický tlak zo strany zelených. V nadväznosti na to sa rušia jadrové elektrárne v Rakúsku a Nemecku, ktoré aj napriek niektorým haváriám dokážu zabezpečovať nepretržitú prevádzku výroby elektrickej energie, a to s nízkym objemom vypúšťania skleníkových plynov. Na chýbajúce objemy plynu všade v Únii má určite vplyv aj oneskorené uvedenie plynovodu NordStream 2 do prevádzky, ktorý je síce dokončený, ale nemecké regulačné úrady prerušili proces jeho certifikácie. Dôvodom je legislatíva EÚ, ktorá z konkurenčných dôvodov nedovoľuje, aby jedna spoločnosť bola producentom, prepravcom a distribútorom plynu, ktorou je v prípade tohto plynovodu Gaz­prom ako jediný akcionár firmy NordStream 2. Ten požiadal nemecké úrady o certifikáciu. Na túto negatívnu správu nemeckého úradu už aj zareagovali ceny plynu jeho výrazným zvýšením. O tom, čo sa na európskom trhu s plynom bude diať, nemusíme dlho špekulovať. Rusko obmedzí jeho dodávky, počas vykurovacieho obdobia klesnú aj jeho zásoby, zvýšia sa ceny, a tak možno najväčší odberatelia plynu na určitú dobu odstavia prevádzky. Nebyť zbytočných sankcií zo strany európskych inštitúcií, ktorých cenu napokon zaplatíme všetci, nemuseli by sme sa dnes zaoberať dôsledkami energetickej krízy, ktorá je príčinou nárastu cien takmer všetkého.

Alternatívni dodávatelia doplatili

S terajšou energetickou krízou súvisí aj správa alternatívnych dodávateľov energií, že z dôvodu bezprecedentného vývoja cien na veľkoobchodných trhoch, ako aj v spojení so štátnymi reguláciami ukončujú svoju činnosť v dodávkach elektrickej energie a plynu svojim zákazníkom, čo je niekoľko stotisíc domácností a niekoľko tisíc spoločností. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví už požiadali o vrátenie licencie na obchodovanie s nimi.

AUTOR: Róbert Hölcz