Podľa predstáv Európskej komisie je na starom kontinente potrebné prijať celý rad opatrení na zlepšenie životného prostredia, pod čím sa predovšetkým rozumie znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré produkujú fosílne zdroje výroby elektriny a tepla. V schválenom pláne Zelená dohoda pre Európu /Green Deal/, sú stanové konkrétne údaje zníženia emisií tak, aby do polovice storočia bol európsky kontinent uhlíkovo neutrálny. Dosiahnuť tento cieľ znamená ukončiť predovšetkým ťažbu uhlia a dohodnúť sa, ktoré produkty okrem vody, vetra a slnka,  sa budú pokladať za obnoviteľné zdroje. Tieto tri určite nenahradia klasické fosílne zdroje a preto väčšina členských štátov EÚ požaduje aby za obnoviteľné zdroje energií boli považované jadro a zemný plyn. Zatiaľ k dohode medzi členskými štátmi únie nedošlo, keďže v prípade jadra nie sú vyriešené problémy s uložením vyhoreného paliva a budúcej ceny uránu a v prípade zemného plynu sa tento pokladá za neobnoviteľný zdroj energie a navyše sú za nim špekulácie s pokračovaním dodávok z Ruska. Pokiaľ by napokon k dohode prišlo, chápali by sa oba zdroje ako dočasné, čo súvisí aj s predstavou Európskej komisie, že vykurovanie a chladenie budov do roku 2040 plynom, by sa malo ukončiť. 

Dekarbonizácia bude drahý špás 

Súčasťou zelenej dohody, ktorá predpokladá zvyšovanie tepla o maximálne o 1,5 stupňa Celzia, je postupné ukončovanie výroby dieselových a benzínových áut a ich nahradenie elektromobilmi, ďalej prehodnotenie doterajšieho systému emisných povoleniek, pod čím treba rozumieť, že všetci ktorí znečisťujú ovzdušie, musia do emisného fondu platiť aj bez ďalších výnimiek, čo platí aj v prípade cla pri dovoze produktov vyrábaných za podpory fosílnych palív z krajín mimo únie. Ušetrení nebudú ani poľnohospodári, ktorým únia prikazuje znížiť spotrebu prípravkov na ochranu rastlín, či spotrebu minerálnych hnojív. Podľa predstáv komisie by mal uhoľný, ropný a plynárenský priemysel merať a nahlasovať emisie sprievodného metánu, ktorého zníženie znamená pokles skleníkových plynov a ktoré sa do roku 2030 majú znížiť až o 55 percent oproti roku 1990. Dosiahnúť tieto parametre si bude vyžadovať zmeniť štruktúru doterajšieho energetického mixu, v ktorom majú najväčší podiel fosílne palivá, čo ale nebude pre európskych daňových poplatníkov vôbec lacné. Treba si tiež uvedomiť, že klesajú zásoby ropy a jej nahradenie bridlicovou ropou z druhej strany Atlantiku je výrazne drahšie a takto by sme mohli pokračovať.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.