V Európe hrozí kríza v dodávkach energie, pretože stúpajúce ceny prispievajú k inflácii, predstavujú riziko pre oživenie hospodárstva a poškodzujú domácnosti.
To, či to prerastie do plnohodnotnej krízy, závisí od šťastia: aká krutá alebo mierna ešte bude zima v Európe a iných regiónoch, ktoré s ňou súťažia o dodávky energie.

Na rozmachu a páde v energetickom sektore nie je nič nové, ale nárast cien v Európe je predzvesťou väčšej nestálosti, ktorá príde, keď sa svet vyrovná s dopadmi zmeny klímy a bude chcieť urýchliť prechod na tzv. čistú energiu. Politici chcú vyvinúť silnejšie nástroje na riadenie výkyvov na trhu s energiou a uľahčenie očakávaného, chaotického priebehu transformácie, aby sa zabezpečilo hospodárstvo i prechod na nové zdroje. Búrka na európskom energetickom trhu odštartovala, lebo zákazníci a firmy platili za elektrinu závratné ceny v reakcii na nárast cien zemného plynu, uhlia a uhlíkových kreditov. Od septembra boli okamžité ceny zemného plynu v Európe asi šesťkrát vyššie ako v roku 2019. Ceny v Európe sú úzko prepojené s cenami v Ázii, lebo ceny v Európe musia stúpnuť dostatočne vysoko, aby prilákali dodávky, ktoré by inak smerovali do Ázie. Ázia registrovala nárast cien na štvornásobok z roku 2019. Referenčné ceny zemného plynu v Európe a Ázii vyleteli nad 20 dolárov a ceny uhlia rástli z niekoľkých dôvodov, vrátane nárastu cien plynu, lebo uhlie ho môže nahradiť pri výrobe elektriny. V reakcii na to stúpa cena za elektrinu, ktorej veľká časť sa stále vyrába z plynu a uhlia. V Spojenom kráľovstve sa veľkoobchodné ceny zvýšili na viac ako 10-násobok priemeru za posledné desaťročie. Kľúčová referenčná energetická zmluva EÚ sa tento rok zdvojnásobila. V Španielsku vyvolali rastúce ceny elektriny protivládne protesty. V Nemecku ceny prekročili maximum z roku 2008. V dôsledku toho firmy obmedzujú produkciu a cena komodít náročných na elektrinu stúpa. V Spojenom kráľovstve skrachovalo niekoľko menších energetických spoločností a zatvorili sa továrne náročné na energiu.

Domácnosti takisto pociťujú problémy, lebo britský energetický regulátor zvyšuje maximálnu cenu, ktorú služby môžu účtovať maloobchodným spotrebiteľom, aby odrážali veľkoobchodné sadzby. Zodpovedných je viac faktorov Séria extrémnych poveternostných udalostí a nezvyčajné sezónne vzorce ovplyvnili dopyt a ponuku. Predchádzajúca zima bola na veľkej časti severnej pologule – najmä v Ázii, začiatkom roka nezvyčajne studená, nasledovala studená jar v Európe, čo zvýšilo dopyt po plynovom vykurovaní. Hlboké mrazy v Texase brzdili produkciu plynu v USA, čo spôsobilo nižší vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA počas februára. Letné horúčavy v Číne, Európe, USA a ďalších regiónoch sveta zvýšili dopyt plynu po elektrine tentoraz na chladenie. Potenciálne zdroje výroby elektriny boli limitované. Generácia vetra v Európe bola pod priemerom v dôsledku dlhých období menej veterného počasia. Dopyt po plyne a uhlí rástol, aby kompenzoval zníženú produkciu obnoviteľnej energie, čím sa zvýšili ceny. Dopyt po fosílnych palivách bude naďalej stúpať, lebo Nemci odstavia zo siete ďalšie tri jadrové reaktory. Suché podmienky v Číne a Južnej Amerike viedli k zníženiu produkcie vodnej energie a namiesto toho prilákali dodávky globálne obchodovaného plynu.

Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom napriek zhoršujúcej sa napätosti na trhu a nárastom referenčných cien nezvýšila dodávky plynovodmi do EÚ nad rámec dlhodobých zmluvných záväzkov, a to buď preto, lebo nie je schopná, alebo ochotná tak urobiť, čo je téma diskusií medzi analytikmi. To je azda najzreteľnejšie na poklese zásob plynu Gazpromu v rámci EÚ. Gazprom oznámil dokončenie plynovodu NordStream 2 a závažnosť redukcie cien zemného plynu v Európe túto zimu môže závisieť od toho, ako rýchlo Rusko spustí dodávky plynu plynovodom alebo zvýši dodávky existujúcim potrubím cez Ukrajinu. Dodávky do Európy brzdili problémy s výrobou a údržbou v niekoľkých krajinách produkujúcich plyn. A domáca produkcia plynu v Európe klesá. Samotná klimatická politika tlačí európske ceny energie nahor. Európa má systém obchodovania s kvótami na stanovenie ceny uhlíka. Nedávne ceny uhlíkových kvót v EÚ dosiahli rekordné úrovne, čo je spôsobené reformami na zníženie počtu povolení a predpokladá sa, že ich budú naďalej umelo tlačiť. Vyššie ceny povolení zvýšili ceny zemného plynu tým, že zabránili prepnutiu plyn-uhlie, ku ktorému by inak došlo. Vďaka trhovej dynamike sú európske zásobníky zemného plynu percentuálne na najnižších úrovniach za posledných 10 rokov. Bežne sa zásoby v tomto ročnom období plnia, aby sa pripravili na zimu. Aj keby Rusko dodávalo, zostalo by málo času na to, aby sa zásoby dostali na úroveň minulých rokov. Ak je európska zima nezvyčajne chladná, zásoby plynu môžu byť nedostatočné na uspokojenie dopytu, čo povedie k prudkému nárastu cien a núteniu najmä energeticky náročných odvetví obmedzovať spotrebu a produkciu, lebo európske energetické spoločnosti súťažia s inými časťami sveta o prilákanie zásob. Niektoré veľké priemyselné podniky sa už v Spojenom kráľovstve uzavreli pre vysoké ceny. Firmy v Číne čelia podobným rizikám.

V dôsledku toho bude Rusko v obzvlášť silnej pozícii, najmä keď sa NordStream 2 rozbehne, aby určovalo podmienky európskemu trhu, ktorý sa zúfalo snaží nájsť viac dodávok zemného plynu. Ak bude Európa čeliť nedostatku, posilní to vplyv Ruska, aby požadovalo od Nemecka umožnenie prúdenia plynovodom ešte pred udelením certifikácie, ktorá si vyžaduje splnenie súboru regulačných požiadaviek voči vzniku monopolov. Keď ceny stúpali, Moskva uviedla, že schválenie plynovodu zmierni cenovú krízu. Globálny trh so zemným plynom je čoraz viac prepojený s nárastom prepravy plynu LNG tankermi a cenami stanovenými v globálnych centrách. Zelený aktivizmus Trhom s energiou nie sú výpadky dodávok cudzie, ale tvorcovia politík by mali venovať viac pozornosti tomu, čo je na dnešnej energetickej kríze nové: klimatická zmena a snahy o jej potlačenie. Európa by zrejme čelila nedostatku plynu aj bez toho, ale niekoľko faktorov nerovnováhy pramení práve z dôsledkov a úsilia obmedziť ich prechodom na čistú energiu. Dynamika trhu spôsobujúca nerovnováhu existuje už dlho. Záplavy, suchá a lesné požiare sa v súčasnosti zintenzívňujú klimatickými vplyvmi, ako aj trhovými silami, ktoré boli aj predtým, ale posilňujú ich reakcie na zmenu klímy. Klimatické zmeny znamenajú extrémnejšiu volatilitu teplôt, prehlbujú suchá obmedzujúce vodnú energiu a sťažujú využívanie sladkovodných zdrojov na chladenie jadrových a fosílnych elektrární. Opatrenia proti zmene klímy môžu viesť k nestálosti cien uhlíka, čo zase podporuje kolísanie cien energií. Neistota týkajúca sa tempa transformácie môže viesť k pravidelnejším výpadkom, ak klimatické opatrenia uzavrú tradičnú infraštruktúru fosílnych palív skôr, ako ich pokryjú alternatívy. Ak sa dodávka fosílnych palív obmedzí rýchlejšie ako je tempo, akým klesá dopyt po fosílnych palivách, výpadky môžu vyústiť do trhlín, ktoré spôsobia ešte prudší nárast cien a geopolitické riziká. Práve pred tým Medzinárodná agentúra pre energiu varovala, keď hovorila o nových zásobách fosílnych palív, ktoré údajne nie sú potrebné, ak budú štáty na ceste k dosiahnutiu nulových emisií do roku 2050.

AUTOR: Patrik Sloboda