Minimálna mzda je zákonom stanovená najnižšia mzda, ktorú musí dostať zamestnanec za plný pracovný úväzok. Na jej výške by sa mali dohodnúť sociálni partneri a teda vláda, zamestnávatelia a odborári, čo však neplatí. Odborári totiž vždy navrhujú vyššiu minimálnu mzdu ako zamestnávatelia a preto v konečnom dôsledku musí výšku minimálnej mzdy navrhnúť vláda a odsúhlasiť parlament. Keďže o konečnej výške minimálnej mzdy doteraz vždy rozhodovala vláda, oprávnene sa hovorí, že minimálna mzda je čoraz viac politickou, ako ekonomickou kategóriou. Pre tento rok je minimálna mzda pre prvý stupeň náročnosti práce 646 eur, vlani bola 623 eur, čo je nárast o 3,56 percenta a teda menej ako je terajší nárast inflácie. Ešteže sa nezvyšujú príplatky za nočnú prácu, víkendy a vo sviatok podľa výšky minimálnej mzdy, pretože s nárastom mzdových nákladov by mohli mať niektoré, predovšetkým menšie prevádzky, problém udržať si svoje doterajšie predajné ceny.

Vyššia minimálna mzda zvyšuje rozpočtové príjmy 

O tom, že minimálnu mzdu „zneužívajú“ politici v politickom marketingu sa vie, každé jej zvyšovanie musí niekto zaplatiť, pričom sa málo používajú také argumenty ako jej výška k priemernej mzde v krajine, prečo by mala byť rovnaká v každom sektore a možno aj životných nákladov kohokoľvek

v rôznych oblastiach štátu a takto by sme mohli pokračovať. Čo je ale isté, že na minimálnej mzde „zarábajú“ nielen jej zamestnanci, ale aj verejné rozpočty, keďže z vyššej minimálnej mzdy sa do nich odvádzajú aj vyššie dane a odvody a tak kladieme oprávnené otázky, komu uvedená kategória najviac pomáha? Zvyšuje sa zamestnanosť, dokáže zamestnanec uhradiť minimálne životné náklady, zvyšuje sa domáca spotreba a teda aj rast HDP, motivuje vyššia minimálna mzdy hľadať si zamestnanie a teda nepoberať sociálne dávky, nespôsobuje v zaostalejších regiónoch problém nájdenia si zamestnania v menších prevádzkach, ktoré s jej nárastom majú problémy a takto by sme mohli pokračovať. Zákonné zvyšovanie minimálnej mzdy sa týka pre všetky stupne náročnosti práce, čo pre firmy bez rozdielu formy už môže predstavovať väčší problém. Kladieme si tiež oprávnenú otázku, prečo vláda vyššou a nezdaniteľnou časťou základu dane nemôže pomôcť zamestnancom s nízkymi príjmami? Odpoveď poznáme. Potrebuje odviesť dane a odvody z vyššej hrubej mzdy do verejných rozpočtov, ktoré sú na tom po opakovaných lockdownoch vo veľmi zlej kondícii a navyše by mohli utrpieť aj príjmy rozpočtov obcí, miest a samosprávnych krajov, s čím sa súhlasiť nebude.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.