Rastúce ceny energií a najnovšie aj rast miezd z dôvodu zdražovania a chýbajúcich zamestnancov, zvyšuje mieru inflácie, voči ktorej bude musieť ECB niečo urobiť pre jej   zmiernenie a tak zastaviť zdražovanie. Keď k tomu pripočítame miliardy investícii na projekty zelenej ekonomiky, nebuďme prekvapení s nárastom inflácie až na úroveň 10 percent, s ktorou dnes v Česku už počítajú. ECB má dva nástroje na inflačné otupenie a síce prestať tlačiť peniaze, ktorých hodnotu trh nevie oceniť, alebo zvyšovať úrokové sadzby. S prvým nástrojom počíta v priebehu prvého štvrťroka, do druhého sa jej akosi nechce. Je známe stanovisko amerického Federálneho rezervného systému, zo zápisnice ktorého vyplýva, že v tomto roku to bude najmenej štyrikrát bez oznámenia termínov či nárastu percentuálnych bodov. V tejto súvislosti si pripomeňme, že na rozdiel od ECB sa úrokové sadzby v USA menia nielen z dôvodu zníženia inflácie, ale aj udržania zamestnanosti, zatiaľ čo ECB zvyšuje úrokové sadzby len v prípade priškrtenia inflácie.

Inflačné riziko sa výrazne zvyšuje

Čo sa ale bude na finančnom trhu diať ak sa úrokové sadzby centrálnych bank výrazne zvýšia? Najmenej to pocítia sporitelia na sporiacich účtoch v bankách, ktorým sa úroky zvýšia o menej ako percento. Úvery budú drahšie, nie všetci podnikatelia si budú môcť vyššie náklady premietnuť do ceny ich predmetu podnikania. Budeme zvedaví, aký to bude mať vplyv na zdražovanie hypotekárnych úverov s následným dopadom na ceny nehnuteľností, alebo, ako sa premietne zdražovanie stavebných materiálov a mzdových nákladov tiež do ceny nehnuteľnosti a takto by sme mohli špekulovať? So zmenami ale treba počítať tak, ako treba počítať so zmenami doterajších výnosov z akcií, dlhopisov, ale napokon aj hodnoty digitálnych mien. Trhy sa teda na sprísňovanie menovej politiky centrálnych bánk už pripravujú, keďže všetci počítajú s dramatickým nárastom inflácie.

Financovanie zadarmo skončí

Centrálne banky budú podľa všetkého najprv spomaľovať nákupy aktív a tak testovať aký to bude mať vplyv na hospodársky rast meraný ukazovateľom HDP, keďže verejné dlhy sa percentuálne počítajú voči nemu. Keď nedôjde k jeho poklesu, potom budeme môcť počítať so zvyšovaním základnej úrokovej sadzby. Keď sa ECB rozhodne znížiť objemy pumpovania lacných peňazí, tak financovanie dlhov takmer zadarmo, skončilo. To nie je dobrá správa pre najviac zadlžené, predovšetkým južné štáty eurozóny, navyše treba počítať s dlhmi, ktoré vzniknú emitovaním európskych dlhopisov od Európskej komisie na projekty Fondu obnovy, za splácanie ktorých zodpovedajú všetky členské krajiny eurozóny. Či práve riziko ich splácania je dôvodom, že ECB nás nechce ešte viac vyššími úrokmi  zaťažovať, je v tejto chvíli skôr špekulácia.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.