Vojenská aktivita Turecka proti Islamskému štátu nepramení z náhleho uvedomenia si hrozieb zo strany ISIS, ale zdá sa, že bola naplánovaná za účelom vynútenia si medzinárodnej podpory pre jeho boj proti Kurdom.

Kurdská robotnícka strana, známa ako PKK, bola zomknutá v krvavej vojne s Tureckým štátom od polovice 80-tych rokov až do roku 2013. Prímerie bolo – z rôznych úmyslov a zámerov – zničené. Turecko bojuje proti ISIS aj PKK pod rúškom boja proti terorizmu. Napriek tomu si turecké pokusy o spojenie ISIS a PKK – aj po samovražednom bombovom útoku v kurdskom pohraničnom meste, ktorý zabil 32 mladých ľudí – od ľudí efektívne vyžadujú, aby prehliadli určité význačné fakty:

Kurdi sú ideologickými protivníkmi Islamského štátu. Kurdi nejakú dobu bojovali proti ISIS v Sýrii a Iraku; konkrétne, kurdská Ľudová ochranná jednotka (YPG) v severnej Sýrii patrí medzi najefektívnejšie sily pri odrážaní snáh ISIS o prevzatie kontroly nad sýrsko-tureckou hranicou. Kurdský vojenský odpor v Sýrii a v menšej miere kurdská autonómna vláda v Iraku na seba vzali leví podiel pozemného konfliktu proti Islamskému štátu, vzdorujúc útokom za vysokú cenu a s obmedzenou podporou zo Západnej koalície.

Pokusy o spojenie kurdského odporu s ISIS sú navrhnuté tak, aby hrali na staré, hlboko zakorenené turecké obavy. Vyhlásenie núdzového stavu v Turecku by dalo Strane spravodlivosti a rozvoja (alebo AKP), ktorá stratila svoju parlamentnú väčšinu v júnových voľbách, viac flexibility, aby rázne zakročila proti svojim politickým oponentom, ako napríklad kurdskej väčšinovej Ľudovodemokratickej strane. V Turecku bolo nedávno pod rúškom zákroku proti skupinám domácej PKK a ISIS zatknutých viac než 1300 ľudí.

AKP prehlásila mierový proces s kurdskými separatistami za mŕtvy a pokúša sa zdiskreditovať jediných uznaných politických predstaviteľov tureckej ľavice a kurdského obyvateľstva; Kurdská ľudovodemokratická strana získala v júnových voľbách 13 % podiel v tureckom parlamente – čo je znamenie jej rastúcej popularity nie len medzi Kurdmi, ale tiež medzi čoraz nespokojnejšími tureckými liberálmi. (PKK je na druhú stranu postavená mimo zákon ako teroristická organizácia).

Turecká vládnuca AKP rokovala o vytvorení koalície, ale dohoda s dvomi zvyšnými hlavnými politickými stranami – ultranacionalistickou a protikurdskou Stranou národného hnutia a sociálnodemokratickou Ľudovou republikánskou stranou, sa zdá byť nepravdepodobná. Na druhej strane, Strana národného hnutia vyzýva na odstavenie Kurdskej ľudovodemokratickej strany. Ak nedôjde k vytvoreniu vládnucej koalície, budú sa konať predčasné voľby. Zdá sa, že AKP v to dúfa – lebo si myslí, že väčšina voličov by sa usilovala o zachovanie statusu quo v časoch neistoty a možnej občianskej vojny, a že postavenie AKP v parlamente by sa hneď nato posilnilo.

Ľavicoví militanti hádžu Molotove koktejly na zásahové jednotky polície v Istanbule počas potýčiek 26. júla

Istanbul trápia nielen letné horúčavy a vlhkosť, ale taktiež frustrácia a úzkosť občanov. Ľudia majú pocit bezmoci, pretože nevedia, čo urobiť so zhoršujúcou sa politickou situáciou a údajnými bombovými hrozbami. Podnikanie a život idú ďalej, ale v národných záležitostiach prevláda pocit hnevu po napätej volebnej kampani. Mnohí ľudia v Turecku sa majú na pozore pred návratom do stavu neistoty a dlhotrvajúcej občianskej vojny prerušujúcej 90-te roky, pretože obe by mali dopad na politickú stabilitu a ekonomickú prosperitu. Neoficiálna občianska vojna zničila v juhovýchodnom Turecku mnoho kurdských komunít a PKK odpovedala útokmi na civilné a vojenské ciele. Od roku 1984 prišlo o život odhadom 40 000 ľudí, pričom milióny kurdských civilistov bolo natrvalo vysídlených.

Snahy tureckej vlády o vytvorenie núdzového stavu a donútenie Západných krajín k akceptovaniu vojny proti Kurdom výmenou za vojenskú a taktickú podporu proti ISIS by stálo mnoho životov a peňazí. Ďalší problém s týmto rizikom? Nepočíta s vrtochmi vojny a nepredvídateľnosťou teroru.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Mustafa Minawi