Menová politika ECB je v úrokovom nastavení meny, za ktorú zodpovedá vždy o pár krokov pozadu v porovnaní s americkou centrálnou bankou. Či je dôvod v tom, že druhá menovaná zohľadňuje okrem inflácie aj mieru nezamestnanosti, nebudeme špekulovať. V čom sa obe zhodujú je, že sú zástancom tlačenia obrovskej masy lacných peňazí, ktorých hodnotu nevie trh oceniť a tak len konštatujeme, že akciové indexy a ceny nehnuteľností sa za posledné roky každoročne zvyšujú. Obe sa vyhovárajú na koho iného, keď nie na pandémiu, ktorej negatívne dôsledky bolo potrebné riešiť masou inflačných peňazí, ktorých jedným z dôsledkov sú aj terajšie spotrebiteľské ceny potravín. Prečo však korona pomáha zdražovať všetko okolo a nie „zdražovať“ aj peniaze trebárs, pod čím rozumieme vyššie úrokové sadzby nielen na úvery, ale aj na vklady? Čo sa však zdražuje, pokiaľ ide o peniaze, je manipulácia s nimi a teda bankové poplatky. Buďme radi, že komerčné banky sa zatiaľ „neodvážili“ za uložené peniaze pýtať záporné úroky tak, ako ich platia komerčné banky za ich úložky v centrálnej banke. To môže byť jeden z dôvodov, prečo sú hypotekárne úroky tak nízke, lebo keby sa ich nepodarilo na úverovom trhu požičať, boli by na ich účtoch v centrálnej banke úročené s mínusovým znamienkom. 

Bez reforiem sa ekonomika nezlepší 

Podľa vyjadrenia finančných poradcov, bude americká centrálna banka úroky zvyšovať už na konci prvého štvrťroka a do konca roka vraj viac ako tri krát, čo v prípade ECB nehrozí. Ak by úroky predsa len chcela zvýšiť, tak to nebude skôr ako na konci tohto roku. Vyššie úroky ale v tomto poradí pocítia emitenti štátnych a korporatívnych dlhopisov, úveroví dlžníci a možno sa aj niečo ujde sporiteľom, ak sa dovtedy väčšina z nich nedala na investovanie so svojimi dočasne voľnými peniazmi, trebárs aj do cenných papierov. Budeme tiež so záujmom sledovať, či po cenovej stabilite všetkých druhov energií, inflácia klesne tak, ako doteraz tvrdili že „Oni nie“, aby napokon len predsa nemuseli zásadným spôsobom zvyšovať svoje úrokové sadzby, keďže inflácia môže prekonať magickú, až 10 percentnú hranicu. Budeme tiež zvedaví, ako sa do inflácie premietnu vyššie mzdy a tiež vyššie sociálne dávky do zvýšenia pôrodnosti, keďže nám v budúcnosti hrozia problémy aj s udržaním stability dôchodkového systému, v ktorom sa s účinnosťou od budúceho roka očakávajú zásadné zmeny tak, ako sa očakávajú aj zmeny v iných sektoroch našej ekonomiky, bez ktorých nebudeme môcť čerpať aj peniaze z Fondu obnovy a odolnosti, čo by bola škoda.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.