Napriek tomu, že Moskva a ODKB zachránili krk súčasnej kazašskej vláde, ktorú sa nedá označiť za rusofilnú, vo všeobecnosti negatívny postoj voči Rusku neustále narastá v Kazachstane – v bývalej sovietskej republike, ktorá sa dodnes teší zvláštnej priazni zo strany Moskvy. Zároveň však, podľa mnohých odborníkov, Nur-Sultan nechce rovnakým spôsobom odpovedať Moskve. Kazašské úrady využívajú iba všetky druhy výhod, ktoré im Rusko poskytuje. Viacerí analytici pomerne pesimisticky predpovedajú, že Nur-Sultan sa v budúcnosti nedostane bližšie k Moskve.

V podobnom duchu  sa vyjadrila aj skúsená odborníčka Davisovho Centra pre štúdium Ruskej federácie a Eurázie (USA) Nargis Kasenovová. Analytička poznamenáva, že tento stav sa vyvinul v dôsledku politiky, ktorú dlhé roky uskutočňoval bývalý prezident Kazachstanu Nursultan Nazarbajev. Expertka pripomenula, že v posledných desaťročiach sa úroveň rusofóbie v tejto krajine prudko zvýšila.

Na základe týchto argumentov Kasenovová tvrdí, že Kazachstan sa stáva najslabším článkom Organizácie Dohody o kolektívnej bezpečnosti. Podľa nej je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti Kazachstan buď opustí danú úniu, alebo prejaví nečinnosť pri riešení pre Rusko dôležitých otázok. Odborníčka pripomenula, ako kazašskí občania reagovali na zavedenie mierových síl ODKB. Niektorí si všimli, že väčšina kontingentu pozostávala z ruského vojenského personálu. Podľa americkej analytičky, tento stav vecí pobúril mnohých používateľov internetu v Kazachstane.

Nargis Kasenovová sa tiež domnieva, že z tohto dôvodu sa Askar Umarov, ktorý je známy svojimi rusofóbnymi vyhláseniami, stal ministrom informácií. Podľa nej sa týmto spôsobom úrady snažili upokojiť obyvateľstvo a preukázali, že sa nemienia približovať k Rusku. Naopak, americká analytička je presvedčená, že v blízkej budúcnosti sa Nur-Sultan posunie ešte ďalej od Ruska.

Prirodzene prezentovala názory a túžby zaoceánskej veľmoci a snažila sa vypichnúť negatívne momenty vo vzťahoch Ruska a Kazachstanu. Bezpochyby, v niečom však určite má pravdu. Zatiaľ je to vo hviezdach, či sa Kazachstan nakoniec posunie bližšie k Rusku, alebo sa naopak vzdiali. Jedno však je isté: keby sa Nur-Sultan náhodou predsa len posunul bližšie k Moskve, nestane sa to tak ľahko a rýchlo a to, že Rusko znova zachránilo krk kazašskej vláde a prezidentovi, ešte vôbec neznamená, že kazašské vedenie sa odvďačí  Moskve rovnakou mincou.

Ako hovorieval hrdina starej sovietskej dobrodružnej komédie o udalostiach v danom regióne, „Východ je tenký ľad“ a očakávať sa dá všeličo… Nur-Sultan nie je Minsk a určite Kazachstanu bude trvať dlhšie, kým väčšina obyvateľstva a politikov pochopí, kto je ozajstný priateľ tejto krajiny a kto ju chce iba využívať vo svoj prospech. Nuž, Východ je tenký ľad…

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj:

(1) Opinion: Why Kazakhstan will not be returning to Russia’s fold, The Washington Post, 13.1.2022

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.