USA a ich spojenci hovoria Rusku „nie” v kľúčových bodoch ruských bezpečnostných návrhov, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. V súvislosti s možnosťou rozmiestnenia ruskej vojenskej infraštruktúry na Kube a vo Venezuele povedal: „Nechcem nič potvrdzovať, ale nebudem ani nič vylučovať.” Rusko je teraz hlavným protivníkom NATO len preto, lebo sa snaží hájiť svoje vlastné záujmy. Okrem toho prehovoril aj o tlaku, ktorý Rusko zažíva. „Zažívame neustály vojenský tlak, zámerný tlak provokatívneho charakteru, ktorý nás často testuje v našej odolnosti.“

V stredu 12. januára sa v Bruseli konalo zasadnutie Rady Rusko – NATO. Stretnutie nadviazalo na rokovania o bezpečnostných zárukách medzi Ruskom a USA, ktoré sa uskutočnili 9. – 10. januára v Ženeve. „Hlavný problém: Spojené štáty americké a ich spojenci v NATO nie sú pripravení splniť naše kľúčové požiadavky pod akoukoľvek zámienkou a z akéhokoľvek dôvodu, čo mnohokrát USA a ich spojenci analyzovali zo všetkých strán,“ uviedol Riabkov.

USA nebudú súhlasiť so zákazom rozširovania NATO a návratom k situácii z roku 1997. V deň rokovaní to uviedla prvá námestníčka amerického ministra zahraničných vecí Wendy Shermanová na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady NATO – Rusko v Bruseli. Shermanová zdôraznila, že niektoré návrhy ruskej strany na bezpečnostné záruky v Európe sú neprijateľné. Napriek tomu, že NATO odmietlo ruskú požiadavku vrátiť sa ku konfigurácii z roku 1997, oblasti spolupráce s Ruskom zostávajú. Oblasťou spolupráce by podľa nej mohla byť kontrola zbrojenia a riešenie konfliktov. USA a ich spojenci v NATO chcú pokračovať v dialógu s Ruskom o kontroverzných otázkach. Moskva očakáva od Washingtonu a jeho spojencov písomnú odpoveď na ruské návrhy európskej bezpečnosti. „My sme predstavili naše iniciatívy, ako situáciu dostať z krízy. V Ženeve a v rámci Rady Rusko – NATO v Bruseli sme to vysvetlili. Čakáme na adekvátnu reakciu, nie však v podobe populistických vyhlásení, ale argumentovaných písomných návrhov,“ uviedol ruský veľvyslanec v USA.

Len o dva dni skôr, ako sa v Bruseli konalo rokovanie Rady Rusko – NATO, prebehlo v Ženeve bilaterálne rokovanie medzi delegáciami Ruska a USA. Kremeľ trvá na ukončení vojenskej spolupráce bloku s postsovietskými krajinami, odmieta vytváranie vojenských základní na ich území, chce obmedziť rozmiestňovanie útočných zbraní v blízkosti ruských hraníc, odstrániť americké jadrové zbrane z Európy a garanciu nerozširovania NATO na východ. Hneď nato 14. januára vo Viedni pokračovali rokovania v rámci zasadnutia Stálej rady OBSE.