Pod  recesiou ekonomiky si väčšina z nás predstavuje pokles príjmov domácnosti, pokles daní do štátneho rozpočtu, zníženie objemu výroby, pokles cien bytov a takto by sme pokračovali. Nič z toho pre slovenskú ekonomiku akosi neplatí, keďže komerčné banky hlásia prírastok peňazí na bežných účtoch domácností, daňové príjmy sa zvýšili, automobilový priemysel aj napriek chýbajúcim čipom hlási, že opäť sme prekonali hranicu milióna vyrobených áut a sme teda stále svetovou jednotkou na tisíc obyvateľov a o dvadsaťpercentnom náraste cien bytov ani nehovoriac… Ako je to možné? Túto otázku si kladie väčšina z nás a tak skúsime dôvody analyzovať. Domácnostiam príjmy neklesli z dôvodu protipandemickým príspevkovým opatreniam vlády, ktorými sa udržala zamestnanosť. Na tento účel sa minulo viac ako 2 miliardy eur, ktoré však z dôvodu opakovaných lockdownov, nemali domácnosti kde utratiť. Platí to aj pre úverových dlžníkov, ktorým vláda „vybavila“ odloženie splátok istiny o niekoľko mesiacov, nie však úrokov a tak si domácnosti napokon priplatili. Keď sa poniektoré z nich rozhodli ušetrené peniaze aj investovať na trhu cenných papierov predovšetkým do akcií, mohli si vlani prilepšiť nejaké to euro navyše. Čo sa im nepáčilo je zdražovanie takmer všetkého, čo tiež nepatrí medzi recesné znaky ekonomiky. Dôvodom zdražovania je chaos na energetickom trhu, ktorý ale nezavinili domácnosti, ale politikárčenie zodpovedných, z ktorého sa dnes nevedia vymotať, dôkazom čoho sú aj terajšie diskusie okolo dovtedy nepoznaného pojmu, ktorým je taxonómia, čo nie je nič iné, ako klasifikácia energetických zdrojov zaradených do zelenej ekonomiky.

Peňazí bude dosť, zatiaľ chýbajú projekty

Po uvoľnení ekonomiky začali domácnosti peniaze míňať vo veľkom, čo sa prejavilo na raste domácej spotreby a teda aj HDP a tak sa nemôžeme čudovať, že sa zvýšili príjmy do rozpočtu a teda došlo aj k poklesu oboch rozpočtových deficitov. Koľko sa na tom podieľa inflácia, nie je ešte spočítané, ale z vyšších miezd sa zaplatilo viac daní a odvodov a tiež z vyšších ziskov firiem aj viac daní. A to ešte máme rezervy, keď sa nám podarí naštartovať projekty zaplatené  z Fondu obnovy, ako aj z doteraz nevyčerpaných peňazí z minulého viacročného rozpočtového obdobia a to už nehovoriac o zdrojoch európskych peňazí z nového viacročného obdobia. Čo predovšetkým mladé domácnosti najviac štve, sú ohlasované zvyšovanie cien nehnuteľnosti. Darmo vláda prijíma opatrenia na zvyšovanie pôrodnosti, keď mladá rodina nemá základ svojej existencie – bývanie. Určite nie je pre nich dobrá správa, že nájomné bývanie zatiaľ kríva na obe nohy, alebo že pri terajších cenách a očakávaných vyšších úrokoch budú svoje rodinné sídlo splácať aj na dôchodku. Väčšina z nás hovorí, že bez očakávaných zmien sa v ekonomike nepohneme, ale keď sa týka nás, ukazujeme prstom na iných a tak sa skôr vyčkáva, odďaľuje a v niektorých sektoroch počujeme o štrajkovej pohotovosti, keďže pod reformou poniektorí chápu len zvyšovanie doterajších príjmov, bez rastu efektívnosti.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.