* Časť z rozhovoru, ktorý vychádza vo februárovom čísle Z&V

Rostas: Mimoriadne závažná politická otázka. Ide o opätovnú prítomnosť cudzích vojsk na našom území. Slovenské rezorty obrany a zahraničných vecí predstavili dohodu o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement – DCA), ktorú predložili do medzirezortného pripomienkového konania. Návrh tejto zmluvy predpokladá prítomnosť amerických vojsk na našom území až do roku 2033, ale prax môže byť iná. Dnes sa vláda odvoláva aj na to, že DCA začala už vláda Roberta Fica prostredníctvom rokovaní Miroslava Lajčáka od roku 2018. Ale nebol to Smer, kto by takúto dohodu vtedy zastavil, bola to strana SNS. Snáď ani netreba pripomínať našu skúsenosť s prítomnosťou sovietskych vojsk, trvajúcu niekoľko dekád. Jednou zo základných podmienok novembrovej rétoriky bolo skoncovanie s cudzími silami na území zvrchovanej republiky. Nie je podľa vás v tejto súvislosti namieste organizovanie petície za vypísanie referenda? Myslíte si, že toto naozaj môže byť v kompetencii vlády, nejakého rezortu alebo medzirezortného rokovania, kde sa na tomto dohodne Jaroslav Naď a ešte nejaký iný minister alebo nejaká skupina ľudí?

Kaliňák: Nie som úplne najlepší respondent, pretože v mnohých oblastiach som priaznivcom tejto formy spolupráce. Na druhej strane, s mnohými vecami mám právo – ak som dostatočne suverénny a sebavedomý – nesúhlasiť. To znamená, že napriek tomu, že sme členskou krajinou NATO a myslím si, že spolupráca so Spojenými štátmi v obrannej sfére nás vie posunúť výrazne dopredu, musím mať aj suverénne právo povedať nie, tento konflikt sa ma netýka, s týmto nesúhlasíme. Ale to si myslím, že nie je problém, pretože články 4 a 5 zmluvy NATO nás zaväzujú vlastne len k obrane a pomoci napadnutým krajinám, ktoré sú súčasťou tejto dohody, a nie k vojenskej akcii mimo členských krajín.

Rostas: Ale aj to len na základe vlastného uváženia, čo v praxi znamená, že pomocou môže byť aj zásielka teplého oblečenia.

Kaliňák: Ak niekto napadne členskú krajinu NATO, napríklad Rusko by napadlo Litvu, sme povinní ísť, pretože je to zmluvný záväzok, a to isté by sme očakávali, že sa stane, ak napadnú Slovensko. Dostatočne lucidní ľudia sú na to, aby vedeli, že toto nie je cesta. Krym je iný prípad a myslím si, že historici nám raz presne povedia, čo sa udialo, aj keď ja na to mám svoju teóriu. Čiže platí, že spolupráca so Spojenými štátmi ako hlavným členom NATO je v poriadku. Na druhej strane, nevyvážená zmluva nikdy nefunguje, a to je presne tento prípad. Som opätovne presvedčený, že takúto zmluvu ani Američania nechceli. Oni proste vyhodili draft, ktorý majú voči každému, s kým idú spolupracovať, a vy pripomienkujte a poviete, čo vám nevyhovuje. A naši podľa mňa nevyškrtli nič. Nikto takú zmluvu nemá. Poliaci, Maďari aj Česi si svoje nároky adekvátne vyhradili, aj keď na uzavretie tej českej ani nedošlo. Netreba pristupovať k Američanom, že by to boli nejakí ľudia odtrhnutí od reality. Táto zmluva vyzerá tak, že ju nikto za Slovensko nepripomienkoval.

Rostas: Zastávam taký istý názor, ako Henry Kissinger, ktorý svojho času povedal, že Rusko malo byť v súvislosti s prístupovými rokovaniami Severoatlantickej aliancie oslovené ako prvé, až potom krajiny strednej a východnej Európy. Až potom by sa mohlo diskutovať o nejakom rozširovaní NATO smerom na východ, čo sa nestalo. Naopak, dostávame sa do situácie, keď nás opäť zneužívajú ako teritórium nárazníkovej zóny, ktoré môže byť cieľom vojenských úderov.

Kaliňák: Ja to uvádzam vždy ako príklad. Koľko filmov bolo o tej udalosti, keď sa Rusi rozhodli, že rozmiestnia strategické rakety na Kube? Čo to bolo za paniku? To nie je ani susediaci štát. Američania zareagovali tak, že sa svet dostal do naozajstnej a obrovskej krízy. Proste nebudeš dávať rakety k môjmu územiu. Tak čo nepochopiteľné je na požiadavkách Rusov, že nedávaj rakety k môjmu územiu? Pretože ja, na rozdiel od teba, priamo hraničím so štyrmi členskými krajinami NATO. A podobne sme na tom aj s našou zmluvou s USA. Keby boli vo vláde normálni, presne napíšu: bude tu umiestnené toto a toto, napíše sa maximálny počet ozbrojeného personálu a podobne. Takže asi by mala byť vláda transparentná a vysvetliť, čo vlastne na tom letisku chcú robiť, čo tu má parkovať. Má to byť tankovanie, dopravné krídlo, z hlavnej základne? Ale čo je problém? Táto istá ochrana sa týka všetkých dodávateľov, ktorí ani dokonca nemusia byť Američania. A to je problém. Čiže akýkoľvek civilný kontrahent, ktorý robí výhradne pre sily Spojených štátov, môže to byť ktokoľvek, odkiaľ si predstavíte, z ľubovoľnej krajiny, aj takej, ktorú máte najmenej radi, tu s čímkoľvek pristane a čokoľvek tu vyloží.

Rostas:  ​Tieto čiastkové veci sú problémom, ale z môjho pohľadu ho vidím ako sekundárny, lebo tu sa bavíme o nejakých detailoch a negociačných rokovaniach o zmluve. Základný problém z pohľadu občana Slovenskej republiky vidím v tom, že takáto zmluva a prítomnosť základní na našom území alebo na území štátu, krajiny, republiky, kde žijem, ma vystavuje extrémnemu nebezpečenstvu potenciálnej hrozby, ktorá spočíva v tom, že tieto oblasti – či už je to Kuchyňa, Sliač alebo postupom času aj iné oblasti – sú úplne prirodzenými terčmi odvetných útokov. A v tomto vidím principiálny a absolútne elementárny problém. Už som sa o tom rozprával s viacerými ľuďmi, vrátane Vladimíra Mečiara. Kedysi mal podobný názor, že Slovensko by mohlo byť súčasťou nejakého širšieho teritória, kde by veľmoci a zahraničné spoločenstvo garantovalo zachovanie úplnej nezávislosti a neutrality. A to by bolo práve o tom, že my tu nechceme mať žiadne základne – ani ruské, ani americké, ani žiadne iné.

Kaliňák: Keby bolo Rusko členom NATO, nikto by neodôvodnil existenciu rozpočtov pre obranu. NATO je o tom, že si nerobíme zle. Už druhá vec je, či by boli nevyhnutné veľké výdavky do obrany, ak nás nemá kto ohroziť, lebo všetci sú už členmi NATO. My sme v NATO a z toho vyplýva, že bez ohľadu na to, či tu cudzie základne máme alebo nemáme, sme predmetom záujmu a automaticky v nepriateľskom tábore. Či sa nám to páči alebo nepáči, ak niekto na niekoho zaútočí. Mám trošku problém, lebo neviem, koľko ľudí videlo alebo bolo osobne na nejakej americkej vojenskej základni, ale to je mesto. Bežná základňa má 20 – 30 aj 50, videl som 80-tisícovú základňu. A teraz otázka stojí, čo vlastne od nás chcú?