Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov oznámil, že USA neodpovedali pozitívne na kľúčovú požiadavku Ruska o neprípustnosti rozširovania NATO. Reakcie USA dávajú nádej na vážny dialóg, ale iba o druhoradých otázkach, nie o zásadných problémoch. Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie Dmytra Kulebu chce Moskva destabilizovať Ukrajinu, ale o vojenskú inváziu nestojí. Kanada oznámila, že predĺži a rozšíri svoju výcvikovú misiu na Ukrajine.
Americký veľvyslanec v Moskve John Sullivan odovzdal ruskej diplomacii písomnú odpoveď Washingtonu na požiadavky Moskvy v stredu večer.
„Na hlavnú otázku v tomto dokumente nie je pozitívna reakcia. Hlavným bodom je náš jasný postoj k neprípustnosti ďalšieho rozširovania NATO na východ a rozmiestnenie útočných zbraní, ktoré by mohli ohroziť územie Ruskej federácie,“ uviedol Lavrov.
O ďalších krokoch Moskvy rozhodne šéf Kremľa Vladimir Putin. Podľa jeho hovorcu to vyzerá, že Washington nezohľadnil hlavné bezpečnostné požiadavky Ruska. Kremeľ teda nevidí dôvody na optimizmus. Moskva však nechce robiť predčasné závery, obe strany majú záujem na pokračovaní v dialógu.
Rusko podľa kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova potrebuje čas na analýzu odpovede USA a NATO. „Reakciu nebude nikto nijako zvlášť naťahovať, ale bolo by nerozumné očakávať ju na druhý deň,“ uviedol Peskov. Západu trvalo zhruba mesiac, kým na ruské návrhy odpovedal. Putin už odpovede čítal, súčasné napätie prirovnal v mnohých ohľadoch k studenej vojne.
Rusko v návrhu predloženom USA v polovici decembra požadovalo od Američanov, aby zaručili, že nepripustia ďalšie rozšírenie NATO na východ, ukončia vojenskú spoluprácu s bývalými sovietskymi republikami, stiahnu z Európy jadrové zbrane a nerozmiestnia tam žiadne útočné zbrane, ktoré by mohli ohroziť Rusko. Ruskí predstavitelia opakovane hovorili, že očakávajú od USA písomnú a podrobnú odpoveď.
Washington podľa stredajšieho vyhlásenia šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena dal jasne najavo, že nemieni rokovať o požiadavke, aby sa jednotky NATO a zbrane stiahli z východu Európy a Západ sa zaručil, že sa Ukrajina nepripojí k NATO. Vyjadril ochotu debatovať o ďalších bodoch, ako je kontrola zbrojenia či opatrenia na budovanie dôvery.
Počet ruských vojakov pri ukrajinských hraniciach sa stále zvyšuje, povedal pri návšteve Dánska ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Cieľom Moskvy je podľa neho destabilizácia Ukrajiny bez toho, aby sa Rusko muselo uchýliť na použitie vojenskej sily. Kuleba vyjadril nádej, že súčasné napätie v rusko-ukrajinských vzťahoch sa podarí znížiť diplomatickou cestou. Zopakoval, že Kyjev neplánuje žiadnu ofenzívu na východe krajiny, z čoho ho v posledných týždňoch Moskva obviňuje. Jediné prostriedky, ktoré chce Ukrajina použiť, sú diplomatického a ekonomického rázu. Kuleba varoval, že ak sa Rusko rozhodne zaútočiť, Ukrajina odpovie protiútokom. Moskva podľa ukrajinského ministra vyzvala Kyjev, aby začal priame rokovania s ozbrojencami v oblasti ukrajinského Donbasu. Túto požiadavku však Kuleba odmietol. Bojovníkov na východe Ukrajiny koordinuje Moskva.
O urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny rokuje Kyjev s Moskvou pod patronátom Francúzska a Nemecka. Hoci stredajšie parížske stretnutie v tomto takzvanom normandskom formáte neprinieslo výsledky, Kuleba hodnotí ako pozitívne, že Rusko pravdepodobne v nasledujúcich dvoch týždňoch až do ďalšieho normandského rokovania v Berlíne zostane pri diplomatických prostriedkoch.
Kanada rozšíri a o tri roky predĺži svoju vojenskú výcvikovú misiu na Ukrajine, oznámil premiér Justin Trudeau. Jeho kabinet pošle do východoeurópskej krajiny bližšie neurčené nesmrtiace zbrane. Kyjevu chce Ottawa pomôcť aj spoločným spravodajstvom a s obranou voči kybernetickým útokom. Kanada udržuje od roku 2015 na západnej Ukrajine výcvikovú misiu v počte 200 vojakov. Trudeau schválil vyslanie ďalších 60, s ďalším rozšírením až na celkový počet 400. „Nie je to bojová misia, je to výcviková misia. Kanadská armáda je tam na to, aby radila a asistovala. V cvičení budeme pokračovať,“ uviedol Trudeau. „V prípade ruského vpádu alebo invázie na Ukrajinu kanadským vojakom zaistíme bezpečie.“ Cieľom misie je podporiť ukrajinské sily, aby mohli brániť suverenitu, bezpečnosť a územnú integritu krajiny, uviedol premiér. Do Litvy a na Ukrajinu s vojakmi v nasledujúcich dňoch odcestuje aj kanadská ministerka obrany Anita Anandová.
Kanadské médiá minulý týždeň informovali, že krajina vyslala na Ukrajinu malý kontingent špeciálnych jednotiek. Prítomnosť jednotky pre špeciálne operácie je súčasťou snahy NATO odradiť Rusko od agresie voči Ukrajine a identifikovať spôsoby, ako podporiť tamojšiu vládu. Kanada už predtým nariadila rodinám svojich diplomatov pôsobiacich v Kyjeve, aby dočasne odcestovali z Ukrajiny kvôli ruským vojenským prípravám pri tamojších hraniciach. V Kanade žije po Ukrajine a Rusku tretia najväčšia populácia Ukrajincov na svete.
Americký minister zahraničia Antony Blinken v stredajšom telefonáte so svojím čínskym náprotivkom Wangom I zdôraznil ekonomické riziká prípadnej ďalšej ruskej agresie proti Ukrajine. „Minister Blinken povedal, že uvoľnenie napätia a diplomacie sú zodpovednou cestou dopredu,“ povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. Podľa neho ministri hovorili aj o globálnej bezpečnosti. Čínsky minister vyhlásil, že všetky strany zapojené do diania okolo Ukrajiny by mali zachovať pokoj a zdržať sa akcií, ktoré vyvolávajú napätie a krízu ešte viac prehlbujú. Bezpečnosť jednej krajiny nemôže byť na úkor bezpečnosti iných štátov a regionálnu bezpečnosť nemožno zaistiť posilňovaním, alebo dokonca rozširovaním vojenských blokov, povedal Wang I šéfovi americkej diplomacie.
Rusko v posledných týždňoch zhromaždilo pri hraniciach s Ukrajinou, na okupovanom Kryme aj v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev tvrdí, že sa Moskva pripravuje na možnú inváziu na Ukrajinu a chystá provokácie, ktoré by mali podobnú operáciu odôvodniť. Rusko popiera, že by chystalo útok proti svojmu susedovi.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.