Dotáciu v trhovej ekonomike „zneužívajú“ politici na usmerňovanie životných podmienok asi väčšiny z nás, pričom si uvedomujeme, že v konečnom dôsledku sú poškodzovateľom ponuky a dopytu v trhovom mechanizme a preto narúšajú konkurencieschopnosť ich účastníkov. Bez dotácii by dnes niektoré sektory ekonomiky nefungovali, alebo len za podmienky ich výrazne vyšších spotrebiteľských cien, čo platí predovšetkým v poľnohospodárstve. V tejto súvislosti treba povedať, že z viacročného európskeho rozpočtu sa agrárnemu sektoru ujde až tretina, čo vyvoláva oprávnené otázky aj o efektívnosti vynaložených spoločných európskych daňových peňazí. Väčšina z nás vie, čo sa v tejto oblasti na Slovensku za posledné roky udialo, pretože Poľnohospodárskej platobnej agentúre, cez ktorú prejde najviac dotácií do poľnohospodárstva, bola na niekoľko mesiacov zo strany Európskej komisii pozastavená akreditácia. S napätím sa očakáva ako sa uzavrie jedna z najväčších korupčných káuz, ktoré sa práve udiali v agentúre, pretože obvinených a vyšetrovaných je dosť, zatiaľ však bez konečného rozhodnutia súdu. Dnes je situácia v spomínanej agentúre štandardná, keďže akreditácia je obnovená a tak môže rezortné ministerstvo vyhlasovať výzvy a vyplácať príspevky, či priame platby.
Uprednostniť mladých farmárov na vidieku
V rámci schválenej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-2017 dostane agrárny európsky sektor o šesť miliárd eur viac, ktorých rozdelenie majú členské štáty nastaviť v ich Strategickom pláne podľa ich potrieb s dôrazom na ekologické poľnohospodárstvo. Konečne sa prišlo k tomu, že doterajšie vyššie dotácie v prospech veľkých farmárskych firiem sa majú znížiť v prospech začínajúcich malých farmárov, ktorý dostanú povinné priame platby na prvé hektáre, keďže sa predpokladá, že práve ich produkcia v ovocí a zelenine zlepší aj našu doterajšiu negatívnu obchodnú bilanciu. Právom sa teda očakáva, že Slovenský pozemkový fond uprednostní uzatváranie nájomných zmlúv aj s mladými záujemcami o podnikanie v agrárnom sektore, čo prinesie oživenie vidieka. Za úplnú novinku treba pokladať registráciu príjemcov dotácii v rámci celej Európskej únie. Iným problémom slovenského poľnohospodárstva však je, že v porovnaní s okolím sú naše dotácie nízke, čo napokon platí aj pri poskytovaní podpôr zo strany vlády, čo nás v konkurencii s ostatnými znevýhodňuje.
Zvýšiť objemy výroby domácich potravín
Podľa požiadavky Európskej komisie spracovalo rezortné ministerstvo návrh Strategického plánu, ktorý svojim obsahom nepríjemne prekvapil v tom, že z celkovej sumy 4,3 miliardy eur je pre potravinárov určených len 75 miliónov eur, čo je oproti predchádzajúcemu viacročnému obdobiu 2,5 krát menej. Obrovské peniaze nebudeme vkladať do prvotnej výroby produktov, ale do ich následného spracovania na potraviny s výrazne vyššou pridanou hodnotou málo. Potom sa ale nečudujme, že obchodné regály sa prehýbajú zahraničnými tovarmi, možno aj nižšej kvalitatívnej úrovne a že každoročne vykazujeme aj deficit zahranično-obchodnej bilancie. Do potravinárskeho sektora sa v rokoch 2014-2020 investovalo viac ako 200 miliónov eur, čo vytvára predpoklady aj pre uplatnenie ekologickej výroby potravín, iná vec ale je, koľko z ich skončilo v už spomínaných korupčných schémach, čo sa pri súdnych konaniach sa dozvieme. Či bude dôvodom požiadavka zo strany Európskej komisie, že viac peňazí treba investovať do zlepšenia ekologických postupov nevieme, ale prečo sa potom v okolitých štátoch investuje viac do rozvoja vlastných spracovateľských kapacít, odpoveď nepoznáme. V tejto súvislosti si pripomeňme, že Slovensko je v podiele spracovateľského potravinárskeho odvetvia na pridanej hodnote, ako aj v zamestnanosti v rámci tohto výrobného odvetvia v Európe na poslednom mieste.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm