V brožúre okinawskej ženskej občianskej skupiny, ktorá dokumentuje sexuálne zločiny amerických vojakov v Japonsku, je 9-mesačné dievčatko uvedené ako najmladšia obeť znásilnenia. V roku 1949 došlo k znásilneniu malého, len 9-mesačného bábätka, ktoré v dôsledku zranení neskôr v rukách nešťastnej matky zomrelo. Za ohavný sa dá označiť aj prípad z roku 1995, keď došlo k znásilneniu okinavskej školáčky na základnej škole niekoľkými americkými vojakmi.

Akty sexuálneho násilia zo strany amerických vojakov však budú pravdepodobne ešte rozsiahlejšie, ako výskum doteraz odhalil, „Musíme odhaliť, koľko bolesti spôsobila ľuďom tu umiestnená armáda,“ povedala Suzuyo Takazato, spolupredsedkyňa skupiny. Vydala chronológiu s názvom „Povojnové vojenské zločiny USA na ženách v Okinawe“.

Medzi ďalšie prípady patrí napríklad dospievajúce dievča, ktoré sa psychicky zrútilo po znásilnení americkým vojakom pred jej otcom a starším bratom v polovici 50. rokov, stredoškoláčka, ktorú znásilnili v parku traja americkí vojaci na ceste domov zo školy v roku 1984 a 20-ročná žena, ktorej telo bolo objavené po tom, čo ju v roku 2016 znásilnil a zavraždil civilno-vojenský zamestnanec USA.

Brožúra, ktorá mala šesť strán, keď bola prvýkrát publikovaná v roku 1996, má teraz 26 strán od svojej poslednej publikácie v roku 2016. Slúži ako dojímavá história utrpenia, ktoré ženy prežili. Suzuyo Takazato, pomohla zhromaždiť podrobnosti o približne 350 sexuálnych zločinoch pre brožúru „Povojnové vojenské zločiny USA proti ženám na Okinawe“. Podľa vládnych dokumentov, novinových článkov a svedectiev, ktoré skupina zhromaždila, k takýmto zverstvám došlo hneď po vylodení amerických vojakov v bitke pri Okinawe v apríli 1945 počas druhej svetovej vojny. Verejné pobúrenie vyvolalo v septembri 1995 znásilnenie japonskej školáčky, čo viedlo k masívnemu protestu proti americkým jednotkám umiestneným na Okinawe, na ktorom sa 21. októbra 1995 zúčastnilo viac ako 85 000 ľudí v parku v Ginowane. Pobúrenie bolo cítiť v celom Japonsku. Prípad dievčaťa viedol k prehodnoteniu americko-japonskej dohody o štatúte ozbrojených síl a požiadavke na reorganizáciu a zníženie počtu základní, pričom tento problém vyvolal medzi oboma krajinami politickú búrku v súvislosti s oneskoreným odovzdaním podozrivých japonským orgánom.

„Pohľad na základne sa môže úplne líšiť v závislosti od toho, kto sa na ne pozerá a z akého uhla. Pohľad na základne z pohľadu sexuálnych zločinov spáchaných americkými vojakmi mi jasne ukazuje jednu podstatu armády,“ povedala Takazato v čase incidentu v roku 1995. Takazato, ktorá žije v meste Naha a predtým pracovala ako poradkyňa pre ženy, povedala, že s ňou po znásilnení dievčaťa robili rozhovory japonské aj zahraničné médiá.

Hoci došlo k zatknutiam od vrátenia najjužnejšej prefektúry Okinawa Japonsku v roku 1972, Takazato povedala, že na základe svojich skúseností ako poradkyňa pre ženy verí, že k mnohým prípadom došlo bez toho, aby boli niekedy trestne stíhané. Vtedy začala prehrabávať novinové články a knihy a usporiadala obsah prípadov amerických vojenských znásilnení, ktoré našla, v chronologickom poradí, aby vytvorila brožúru. Vo februári 1996, s dokončeným prvým vydaním brožúry v ruke, navštívila Spojené štáty s okinawskými ženami, aby oslovila americkú verejnosť, a stretla sa s úžasom a slzami niektorých ľudí, ktorí povedali, že „nemajú poňatia“ o realite.

Členovia skupiny sa hlbšie ponorili do dostupných dokumentov, ako sú materiály miestnej vlády počas americkej okupácie Okinawy, oficiálnych dokumentov USA a histórie prefektúry, aby odhalili stopy o nevyriešených prípadoch a nakoniec vydali 12. vydanie, ktoré zobrazuje strohé detaily približne 350 sexuálnych trestných činov.

Článok publikovaný v časopise Time 28. novembra 1949 s názvom „Okinawa: Zabudnutý ostrov“, ktorý je citovaný v brožúre, nazval Okinawu počas okupácie USA „skládkou pre nehodiacich sa americkej armáde“. Článok dodáva: „Za šesť mesiacov, ktoré sa skončili minulý rok v septembri, americkí vojaci spáchali strašný počet zločinov – 29 vrážd, 18 prípadov znásilnenia, 16 lúpeží, 33 útokov. V súčasnosti niektorí kritici tvrdia, že miera výskytu sexuálnych trestných činov je oveľa vyššia u občanov prefektúry ako u vojenského personálu USA na Okinawe. Takazato sa však domnieva, že skutočný počet amerických vojakov je pravdepodobne oveľa vyšší, ako naznačujú oficiálne údaje, čiastočne preto, že sa domnieva, že ženy sa báli vystúpiť.

„S pokračujúcim umiestnením vojakov, ktorí páchajú násilie, sú ľudské práva žien opakovane porušované. Otázka vojenských základní je otázkou ľudských práv,“ zdôraznila Takazato a vyzvala na stiahnutie amerických vojakov z Okinavy. Niektoré mladé ženy, ktoré boli znásilnené a neskôr zistili, že sú tehotné, podstúpili potrat, zatiaľ čo iné, ktoré nemohli ísť na potrat, porodili deti, ktoré boli nakoniec dané na adopciu.

Po oboznámení sa s chronológiou sa dokonca objavil prípad ženy, ktorá kontaktovala skupinu a povedala, že bola sexuálne napadnutá americkým vojakom, keď bola ešte žiačkou základnej školy. „Chcem, aby ste tiež zaznamenali moje svedectvo,“ povedala. Takazato a jej skupina odhalili iba špičku ľadovca, hovorí a dodáva: „Nespočetné množstvo žien žije v bolesti, utrpení a strachu, ktoré neboli schopné nikomu povedať.“ Poslaním skupiny je „vrhnúť svetlo na existenciu žien, ktoré boli prinútené mlčať a vytvoriť spoločnosť, v ktorej sa cítia, že môžu hovoriť,“ povedala Takazato.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ

Zdroj:

(1) Okinawan women’s civic group chronicles sex crimes by U.S. military, japantimes.co, 18.3.2021

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.