Súčasná doba je charakteristická výrazným vyhrotením medzinárodno-politickej, vojenskej a ekonomickej situácie. Prvú rovinu zmien predstavuje hybridná forma, ktorá využíva médiá a vytvára obraz nepriateľa. V mnohých západných médiách vytvárajú obraz Ruska ako agresora, ktorý chce zaútočiť na Ukrajinu a iné slobodné krajiny. Ďalej dochádza ku vzniku nových vojensko-geopolitických skupín spolupráce, a dokonca možno povedať aliancií.

Klasickou ukážkou je podpísanie zmluvy o vzájomnej vojenskej spolupráci medzi Ruskom a Čínou a najnovšie podpis dohody o spolupráci medzi Ruskom a Indiou. Tretiu rovinu predstavuje skutočnosť, že mnohé tak­zvané ekonomické faktory ako dodávky plynu, dodávky nafty a podobne, sa stávajú predmetom nátlaku, geopolitických tlakov, geopolitických zmien. Štvrtú rovinu si málokto uvedomuje. Zavádzanie nových zbraňových systémov štvrtej, piatej, šiestej generácie. Radikálne mení nielen bezpečnostnú situáciu, ale aj celkový vzťah jednotlivých krajín k miere ohrozenia. Nemožno sa teda diviť, že prezident Putin veľmi jasne definoval červené čiary národnej bezpečnosti, ale pritom už málo sa hovorí o tom, že ide o princíp obojstrannej bezpečnosti. Teda nielen garancií bezpečnosti pre Rusko, ale aj garancií bezpečnosti pre samotnú západnú Európu a krajiny NATO. Sme na prahu zásadnej geopolitickej transformácie, ale sú súčasné politické elity – či už v krajinách NATO, Spojených štátoch alebo inde, na dostatočnej úrovni?

Akú obrovskú úlohu zohrávajú médiá pri formovaní verejnej mienky, ktorá sa má formovať tak, aby niekoho označili za agresora, nech robí čokoľvek, a niekoho za mierotvorcu, aj keď jeho vojenské provokácie znamenajú vyhrotenie situácie? Hypersonické zbrane Jednou z kľúčových strategických zmien je použitie hypersonických zbraní. Hovoríme o zbraniach, ktoré majú letovú rýchlosť 9 až 20-krát vyššiu ako rýchlosť zvuku. Napríklad vzdialenosť a doba letu odpálenej rakety z priestoru Charkova do Moskvy pôvodne trvala 10 minút a bola určitá možnosť reakcie na takto vystrelenú raketu. Predvídaná dráha, dopad, možnosť reakcie a podobne. Pri hypersonických zbraniach je doba letu rakety vypálenej z Charkova do Moskvy 5 a menej minút. Ak zoberieme do úvahy nutnosť zaevidovať štart, zničiť raketu v kľúčovej fáze, než dosiahne 100 km, oddelenie bojových hlavíc, zostáva v podstate niekoľko desiatok sekúnd. Dôsledkom tohto vývoja je stav, v ktorom umiestnenie hypersonických rakiet nielen na Ukrajine, ale napríklad v pobaltských krajinách, Fínsku alebo v Nórsku znamená zásadné ohrozenie severnej časti Ruskej federácie. Nemožno sa teda diviť, že ruská strana chce garancie, že takéto zbraňové systémy budú umiestnené v dostatočnej vzdialenosti od ruského územia. Hypersonické zbrane majú zásadnú zmenu nielen v tom, že sú nesmierne rýchle, ale manévrujú počas celej doby dráhy letu, presnosť zásahu je do 5 metrov a môžu niesť malé jadrové nálože 50 – 100 kiloton. Nevzniká teda zásadné riziko nukleárnej zimy ako pri použití veľkých náloží 1 – 20 megaton. Môžeme chirurgicky presne eliminovať sklady, letiská, komunikačné centrá a podobne.

Západ požaduje, aby Rusko zastavilo pôvodný Perimeter 1, na Západe nazývaný systém mŕtvej ruky. To znamená, že v prípade zničenia ruského velenia a politického vedenia nastúpi automatický systém skupinového jadrového odpalu rakiet, ktorý zničí protivníka. Dnes ho nahradila nová koncepcia Perimeter 2, ktorá vychádza z využitia senzorických systémov na celej planéte, umožňujúcich zaevidovať zhromažďovanie predpokladaných útočníkov, leteckých, pozemných, raketových síl v predstihu uskutočniť to, čo sa v jadrovej koncepcii Ruska nazýva preventívny jadrový protiúder. Síce päť krajín podpísalo dohodu o nepoužití jadrových zbraní ako prví, ale to neznamená, že jadrové zbrane môže použiť ich spojenec. Čiže USA nemusia použiť jadrové zbrane prvé, ale to neznamená, že ich nepoužije NATO. Obrovské množstvo provokačných výzvedných letov USA a NATO pozdĺž ukrajinsko-ruských hraníc je oproti predchádzajúcim rokom tri až štyrikrát väčšie. Séria provokácií, ktoré predstavujú narušenie teritoriálnych vôd, vzdušného priestoru, priblíženie jadrových bombardérov B-1 Lancer, B-2 k ruským hraniciam až na vzdialenosť 20 kilometrov, a možnosť vidieť tieto bombardéry voľným okom bez použitia techniky znamená výrazné nebezpečenstvo pre ruskú stranu. A môžeme si myslieť o Rusku čokoľvek, ale keby sa toto udialo pri hraniciach USA, bolo by to okamžite dôvodom na vojenské protiopatrenia. Z tohto hľadiska je paradoxný postoj veľkej časti amerických alebo aj západoeurópskych médií vrátane médií na Slovensku, ktoré sa za každú cenu pokúšajú vykresliť Rusko ako agresora. Rusko premiestnilo k ukrajinsko-ruským hraniciam stotisíc vojakov, uskutočnilo sa cvičenie, vojaci sa vrátili na svoje základne a to, čo sa použilo ako argument z americkej strany, boli v skutočnosti satelitné snímky ruských ozbrojených parkov, ktoré boli staré štyri roky a boli vo vzdialenosti 270 až 400 km od ukrajinských hraníc. Nikto nefotil ukrajinskú armádu, ktorá bola v priamom kontakte s Luhanskom a Doneckom a predstavovala nasadenie 125-tisíc ukrajinských vojakov v priľahlých územiach.

Ako je možné, že presuny ozbrojených síl na území jedného štátu sa chápu ako agresia a na území iného štátu ako obranné opatrenia? Niekto nemá dvojitý meter, ale dvojitý kilometer? Kto je vlastne útočníkom? Médiá majú za úlohu vykresliť jednu krajinu ako útočníka, druhú ako obeť. Prezident Putin veľmi jasne vymedzil čiary, ktoré znamenajú nielen to, že na Ukrajine nebudú vojenské zariadenia NATO, ale formuluje, aby sme sa vrátili do roku 1997, skôr, než sa NATO začalo rozširovať na východ. A nemôžeme sa diviť nedôvere ruskej strany voči NATO, keď zároveň prebehlo 5 vĺn rozšírenia NATO na východ až priamo k ruským hraniciam. A nie je to len problém Ukrajiny, sú to vojenské základne v Pobaltsku, Poľsku, vyzbrojovanie neutrálneho Fínska a Nórska, dnes sa vytvára široký okruh okolo ruských hraníc na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku, Gruzínsku, Moldavsku. Sme svedkami začínajúcej vlny farebných revolúcií v Strednej Ázii, ktorá sa geopoliticky vždy nazývala mäkkým podbruším Ruska. Revolúcie majú zvrátiť proruské režimy, nahradiť ich proamerickými režimami. Pri dĺžke hraníc Kazachstanu a Ruska 7800 km je najzaujímavejšia časť, kde je 20 km od hraníc umiestnená nová veľká základňa prostriedkov rádiotechnického boja, umožňujúcich vypnutie väčšiny elektronických zariadení vrátane internetu a GPS. Opäť nám naše investigatívne médiá budú tvrdiť, že je to číra náhoda, ide o boj za demokraciu a rozširujeme arabskú jar na stredoázijské republiky. Naozaj toto argumentačné fórum väčšina ľudí zhltne?

AUTOR: Peter Staněk