Prvý novoročný príhovor nemeckého kancelára O. Scholza sa okrem potreby prehĺbenia transatlantickej spolupráce a medzinárodnej kooperácie v Európe zameral aj na potrebu dosiahnutia klimaticky neutrálnej ekonomiky, čo sa v Nemecku na prelome týchto rokov realizovalo odstavením prvých troch jadrových elektrárni z celkového počtu šesť. Ako to bude s odstavením ostatných, ktoré podľa plánu majú ukončiť svoju prevádzku koncom roka 2023, nebudeme špekulovať. Rozhodnutie odstaviť všetky jadrové elektrárne nemá u nemeckého obyvateľstva predchádzajúcu podporu, keďže obnoviteľné zdroje nebudú schopne zabezpečiť požadovaný výkon a navyše prevádzka týchto elektrárni vypúšťa do ovzdušia najmenej oxidu uhličitého. Keďže doteraz nie je odsúhlasená prevádzka Nord Stream 2 a navyše plynovod Jamal fungoval niekoľko dní v reverznom režime, môže sa stať, že nemecká ekonomika bude aj naďalej viac závislá od elektriny z fosílnych palív, čo napokon platí aj pre slovenskú ekonomiku, keďže jej výroba sa vlani z fosilných palív zvýšila tiež, s čím sa počíta aj v tomto roku. Na výrobe elektriny sa u nás najviac podieľa s viac ako 50 percentným podielom jadrová elektráreň, tesne pod úrovňou 20 percent je plyn a voda a okolo 10 percent sa na výrobe elektriny podieľa uhlie spolu s drevom.
Ekológia financovaná z požičaných peňazí
V roku 2020 sa dohodli lídri členských štátov EÚ, že Európska komisia vypracuje plán Zelenej dohody pre Európu, ktorej cieľom bude v únií dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. Tento klimatický plán schválili európski poslanci bez pochopenia súvislostí spojených s koronavírusovou pandémiou, ktorá sa výrazným spôsobom podpísala pod nárast cien všetkých druhov energií, ktorá je jednou z príčin narastajúcej inflácie. Aký bude ďalší osud spomínanej dohody, keďže dosiahnutie uhlíkovej neutrality si bude vyžadovať obrovské investície do budovania ekologických projektov, sa neodvážime prognózovať. Európska komisia, tak ako v prípade zriadenia Fondu obnovy a odolnosti, peniaze totiž nemá, na všetko si ich musí požičať emitovaním európskych dlhopisov, čo nezaplatí nikto iný, ako európski daňoví poplatníci. A tak sa majú zriadiť aj miliardové fondy na podporu regiónov, ktoré boli doteraz závislé na výrobe a distribúcii energií z fosílnych palív, ako aj socialno- klimatický fond, z ktorého si domácnosti budú vyššie ceny energií z obnoviteľných zdrojov kompenzovať, pričom štvrtina jeho príjmov majú byť tržby z emisných povoleniek z cestnej dopravy a vykurovania budov, čo však nemá podporu u väčšiny členských štátov únie. Tie sa predovšetkým snažia nájsť spôsob, ako nahradiť výrobu elektriny z uhlia, ktorého ťažba sa má v nasledujúcich rokoch v rámci klimatického projektu zastaviť. Zatiaľ sa nepodarilo presadiť, aby výroba elektriny aj z jadra bola zaradená medzi obnoviteľné zdroje z dôvodu, že je nevyriešený problém s uskladnením vyhoreného jadrového paliva. Či sa okrem jadra podarí dostať medzi zelené investície aj zemný plyn, sa zatiaľ špekuluje len ako s prechodným zdrojom, čo by pre investorov bola dôležitá informácia. S prevádzkovaním severného plynovodu do Nemecka sa počíta niekoľko desiatok rokov z dôvodu, že jeho vybudovanie stálo obrovské investičné náklady nielen ruských, ale aj európskych investorov.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm