Omikronová mutácia vírusu nie je podľa všetkého posledná, tak ako ani nie sú posledné  údaje o terajšom vývoji inflácie, ktorému môže konkurovať len asi pätinový nárast cien  nehnuteľností. Na príčine sa nevedia predstavitelia centrálnych bánk dohodnúť, keďže v susednom Česku tvrdia, že príčinou je nielen nadbytočná masa českých peňazí ,ale aj narastajúce mzdy, ktoré nie sú v súlade s ponukou tovarov a služieb a preto vraj inflácia niekoľkonásobne prekročila ich inflačné ciele. Na druhej strane ale predstavitelia ECB tvrdia, že príčinou narastajúcej inflácie nie je obrovská masa lacných peňazí, ktorými sa „kŕmili“ účastníci finančného trhu aj preto, aby sa európska ekonomika vyhla kolapsu z dôvodu pandémie, ale vyššie ceny energií a problémy v zásobovaní obchodov a preto je vraj inflácia na starom kontinente  dočasná.

Dočasnosť inflácie je spochybnená 

Rizikom narastajúcej inflácie v únii sú predovšetkým ceny energií, ktoré nie sú dočasné, ale skôr trvalé. Nemecko zbytočne odstavuje jadrové elektrárne a preto nemá elektrinu v dostatočnom objeme z čoho vyrobiť, keďže obnoviteľné zdroje nie sú schopné ju nahradiť. Lacné dodávky zemného plynu cez dokončený  podmorský plynovod z Ruska sú stále mimo prevádzku skôr z politických ako ekonomických dôvodov, s čím sa vôbec pri odstavovaní spomínaných jadrových elektrárni nepočítalo. Výpadky energetických zdrojov sa nahradzujú dovozom skvapalneného plynu z druhej strany Atlantiku, ktorý je však výrazne drahší, čo samozrejme ceny elektriny a tepla nezníži. K nárastu inflácie určite prispeje aj ohlasovaný nárast miezd, ktorý nebude v súlade s rastom produktivity práce, ale z dôvodu chýbajúcich zamestnancov a napokon aj tlaku zo strany odborárov, budú musieť zamestnávatelia platy zvýšiť a to aj zamestnancom štátneho a verejného sektora, s čím sa pôvodne nepočítalo. Takže predstava a tvrdenie prezidentky ECB, že inflácia je len prechodná a preto nezvyšuje úrokové sadzby, nemá v terajšom globálnom prostredí oporu. Má vôbec niekto „radosť“ z terajšej inflácie? Okrem dlžníkov sú to verejné rozpočty, keďže z vyšších miezd sa platia vyššie odvody a dane, tiež z vyšších cien tovarov a služieb obdržia verejné rozpočty vyššie príjmy z priamych a nepriamych daní.  Ako bude naša vláda na terajšiu infláciu reagovať netušíme, keďže v niektorých okolitých štátoch sa zavádza nižšia sadzba DPH v sektore cestovného ruchu, či cenové stropy na niektoré potravinárske výrobky. Na mieste je ale aj otázka, či vyššími úrokmi dôjde k poklesu inflácie, keďže peniaze budú drahšie a ich náklady sa ale premietnu do predmetu podnikania.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.