V máji 1997 sa v Paríži konal samit Rusko – NATO, ktorý ruská diplomacia pokladá za najväčšiu zradu ruských záujmov, pod ktorú sa podpísali vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin a generálny tajomník NATO Javier Solana. Pár mesiacov po ňom začal schvaľovací proces prijatia Česka, Maďarska a Poľska do NATO, ktoré sa stali jeho členmi v roku 1999, a v roku 2004 pristúpili ďalšie štáty vrátane Slovenska a pobaltských štátov Estónska, Litvy a Lotyšska, čo pre Rusko znamenalo bezprostredné ohrozenie jeho bezpečnosti.

Ruskí politickí predstavitelia boli ticho, kým sa nedozvedeli o vojenskom záujme NATO rozmiestniť americké zbrane na Ukrajine. Ruský prezident si zvolal veliteľov a náčelníkov generálneho štábu združených ozbrojených síl Ruska, na ktorom obvinil USA z eskalácie bezpečnostného napätia v Európe tým, že na Ukrajine sa majú rozmiestniť raketové zbrane vrátane hypersonických zbraní. Na tomto stretnutí Putin odmietol americké záujmy a zaslal do sídla NATO a americkej administratívy písomné návrhy bezpečnostnej garancie pre všetkých. Ich obsahom je, že NATO nebude rozmiestňovať svoje zbrane a budovať vojenské základne na území štátov, ktoré do spomínaného mája 1997 neboli členmi Aliancie, čo by platilo aj pre Slovensko. V praxi by to znamenalo, že na Slovensku by sa nemohli budovať americké základne tak, ako sme sa dozvedeli z nedávno odtajnenej medzištátnej zmluvy. Podľa nej budú na našom území uskladnené zbrane a budované cvičisko amerických vojakov, pre ktoré by neplatili slovenské zákony a ich činnosť by nebola pod našou štátnou kontrolou. Pre nás by bolo obrovským rizikom, že v prípade vojenského konfliktu by sme sa stali cieľom ruských obranných operácií.

Pre európskych politikov nie je dobrou správou, že Kremeľ zatiaľ nechce rokovať o rozmiestnení amerických zbraní a budovaní vojenských základní na európskom území s EÚ, ale len s USA. Rusko chce riešiť terajší politicko-vojenský konflikt predovšetkým diplomatickou cestou, dôkazom čoho je stiahnutie vojsk od hranice s Ukrajinou do vnútrozemia. Pred stiahnutím dostala ruská strana od amerického prezidenta Joa Bidena varovanie, že v prípade vojenského napadnutia Ukrajiny nebude váhať uplatniť voči Rusku ďalšie ekonomické sankcie, voči ktorým sa však ruská strana ohradila. Práve preto sa začiatkom januára v Ženeve stretli zástupcovia Ruska a USA, o dva dni neskôr zástupcovia NATO a USA.

Jadro a zemný plyn ako záložný obnoviteľný zdroj

Terajšie politicko-vojenské napäté vzťahy spomínaných veľmocí nemôžeme chápať oddelene od energetickej krízy. Jej dôsledkom je dramatické zvýšenie cien všetkých druhov energií, ktoré pre európsky kontinent zabezpečujú ruské ropovody a plynovody. Európska komisia v záujme dosiahnutia zeleného fanatizmu, pod ktorým rozumieme Európu ako prvý klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050, vypracovala European Green Deal. Podľa neho sa výroba elektriny a tepla prestane vyrábať z fosílnych palív, ktoré vypúšťajú do ovzdušia skleníkové plyny, ale len z obnoviteľných zdrojov. Klimatický balík Fit for 55 požaduje znížiť do roku 2030 emisie týchto plynov oproti terajšiemu stavu až o 55 % a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovo neutrálny starý kontinent. Z tohto dôvodu sa aj na Slovensku začali zatvárať uhoľné bane, v Nemecku sa postupne odstavujú fungujúce jadrové elektrárne. Keď po obnovení výroby nastal obrovský dopyt po fosílnych palivách, ich ceny sa – ako aj ceny všetkého, pretože bez elektriny sa nevyrobí nič – niekoľkonásobne zvýšili. Európski politici si mysleli, že vlaňajší klimatický samit v Glasgowe podporí ich predstavu. To sa nestalo, a tak sa do záverečného protokolu namiesto slova ukončenie ťažby uhlia dostal výraz odklon od jeho ťažby.

AUTOR: Róbert Hölcz