Koronavírusová pandémia spojená s opakovanými lockdownmi vyľakala centrálne banky na      celom svete tak, že jediným  nástrojom ako zachraňovať globálnu ekonomiku bolo spustiť rotačky tlačenia peňazí na plný plyn. Jednotlivé vlády mali dostatok peňazí na záchranu ich zatvorených továrni, či štátnych a verejných úradov bez kontroly účelnosti míňania peňazí, čo sa neskôr potvrdilo. Všetci tí, ktorí splnili vopred stanovené kritériá, podporu dostali, avšak k splneným podmienkam nepatrila žiadna požiadavka, či žiadatelia o príspevky dovtedy platili  dane a odvody aj do našich verejných rozpočtov, alebo tam, kde ich sadzby boli najnižšie. Horúci zemiak, kto za tento stav môže, si prehadzujú centrálne banky a národné vlády, ktorých spor sa premieta do všade prítomnej inflácie, do riešenia ktorej nechce zasiahnuť menová politika ECB, ale ani fiškálna politika vlády. Štyri najznámejšie centrálne banky a teda americká, európska, japonská a čínska, už napumpovali do globálnej ekonomiky za obdobie rokov 2007- 2021 viac ako 25 biliónov dolárov, z tohto takmer polovicu v rokoch 2020-2021.

Potreba konsolidácie verejných financií 

Podľa zahraničných informácii dosiahol svetový verejný dlh v minulom roku viac ako 250 biliónov dolárov, ktorý nebudú splatený nikdy. Koľko a či vôbec z neho ukrojí aj narastajúca inflácia nebudeme špekulovať, ale bez reštriktívnych fiškálnych opatrení zo strany vlády sa verejné dlhy budú nabaľovať. Prečo dlhy neklesli v rokoch pred pandémiou, keď sa globálnej ekonomike darilo nevieme, poznáme však výrok jedného slovenského vládneho politika, keď povedal: “ Keď sa darí ekonomike štátu, nech sa darí aj jeho občanovi“ a tak namiesto šetrenia sa verejné dlhy všade na svete dokonca zvyšovali. Vie si teda niekto predstaviť,  ako sa s dlhmi vysporiadať, keď ich podieľ je vyšší ako ročne vyprodukované HDP?  Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu sa neustále prizvukuje potreba udržať stabilitu verejných financií, s čím ale súvisí vysporiadať sa s korupciou, s daňovými únikmi a rajmi a vôbec so všetkým čo znižuje príjmy a zvyšuje výdavky.

Schváliť aspoň výdavkové stropy 

Slovenská ekonomika nie je na tom s deficitom verejných financií a verejného dlhu k HDP zle, keďže náš deficit je okolo 60 percent k HDP, čo v porovnaní s unijným priemerom je menej ako polovica. V porovnaní so susedným Českom sme na tom len o niečo horšie, ale tam sa prijímajú konkrétne opatrenia na zníženie deficitu verejných financií. Nezvyšujú sa príjmy štátnych a verejných funkcionárov, dokonca sa ich počet znižuje, ako trebárs v Českej pošte, kde k máju tohto roku má odísť okolo 650 manažérskych a úradníckych miest pri zachovaní poštárov v modrom oblečení, ktorých  počet sa bude zvyšovať. O znižovaní počtu úradníkov sa hovorilo aj u nás, zatiaľ bez podrobností koho sa bude týkať. Čo nás možno prekvapuje je, že v Česku je nižšia minimálna mzda o 5 eur ako na Slovensku, ale priemerné mzdy sú u nich vyššie o niekoľko stovák eur, čo určite nie je s kostolným poriadkom. Šetriť verejné financie u nás nie je zatiaľ otázka dňa, keďže sa koaličná vláda ani nevie dohodnúť na ich základnom nástroji, akým sú výdavkové stropy pre jednotlivé rezorty, v ktorých ministri pýtajú stále viac, ako keby zachraňovali viac svoje ministerské funkcie ako peniaze všetkých nás.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.