Najnovší prezidentkin „prúser“ má tri roviny:

Prvá je tá najmenej závažná, a síce, že si nepíše prejavy sama. Je to síce hanba, ale v poriadku – na čele štátu máme chodiacu čítačku, herečku, ktorá má len príjemne odverklíkovať to, čo potrebuje odkomunikovať ambasáda na Hviezdku. Na to sme si už zvykli.

Druhá rovina je konflikt záujmov. Prezidentka a kompletne jej celý tím by mali byť absolútne nezávislí a nepripustiť žiadne vplyvy na výkon svojej práce pre Prezidentský palác. Lenže v našej slovenskej provincii funguje politika úplne opačne. Niekam sa dostaneš, tak automaticky musíš svoju funkciu využiť na to, aby si úrad prepchal svojimi kamošmi, straníckymi parťákmi a rodinou straníckych parťákov.

Tretia rovina je partajizácia Prezidentského palácu. Dňom inaugurácie mala skončiť Čaputovej angažovanosť v prospech Progresívneho Slovenska. Lenže ona v súlade s predchádzajúcim bodom začala Grassalkovičov palác prepchávať progresívcami – flek dala Trubanovej frajerke, Jaurovej mužovi, teraz sa dozvedáme, že jej poradkyňa je manželkou poslanca PS. Táto strana si tam normálne môže založiť základnú organizáciu – tak ako boli kedysi základné organizácie KSČ na každom pracovisku či úrade – teraz môže vzniknúť „Základná organizácia Progresívneho Slovenska – Prezidentský palác“.

V normálnom štáte by po takomto škandále už padali hlavy. Lenže my nie sme normálny štát. Slovenská politika je morálna žumpa, kde sa po prevalení jedného škandálu čaká, kým sa prevalí ďalší, ešte väčší a ten predchádzajúci prestane verejnosť zaujímať. Politici nevstupujú do funkcií s cieľom poslúžiť štátu, ale poslúžiť veľkokapitálu – buď lokálnej oligarchii, alebo zahraničným záujmom. A pani nasviecovačka Prezidentského paláca sa môže odúvať koľko chce a môže šermovať žalobami koľko chce, ale po americkom ministrovi zahraničných vecí SR a americkom ministrovi obrany SR máme aj americkú prezidentku SR. A ja si v tejto súvislosti dovolím použiť známu frázu: „Ak niečo vyzerá ako kačka, chodí ako kačka, kváka ako kačka, tak je to kačka“.