„Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.“

Antoine de Saint-Exupéry: Malý princ

Dramatické udalosti rúcania ruskej monarchie, prvá svetová vojna kresťanských národov, blížiaca sa boľševická revolúcia, ktorá ašpirovala na zničenie kresťanských civilizačných hodnôt, neostali bez ohlasu v nebeskej sfére a dostali aj mystickú a racionálne nevysvetliteľnú podobu známu ako fatimské zjavenia Panny Márie. Tri negramotné pastierske deti z horskej obce Fatima v Portugalsku sa stali prorokmi hovoriacimi v mene Bohorodičky. Jedno posolstvo rozdelené na tri časti treba vnímať v kontexte iných udalostí zjavenia Panny Márie 19. storočia (Lurdy, La Saletta) i varovania pápežov tohto obdobia pred novými doktrínami človekobožstva z dielne slobodomurárskeho hnutia s cieľom spôsobiť vo vnútri cirkvi odpad od viery.

Bohorodička „prekvapila“ výzvou, aby Rusko pápež verejne zasvätil jej nepoškvrnenému srdcu. Zjavenia začali 13. mája 1917. Panna Mária ukazovala deťom hlbiny pekiel a krásy raja a oznámila im, že o osudoch sveta sa teraz rozhoduje v ďalekej a im podľa mena celkom neznámej „akejsi Russii“, o ktorej si najprv mysleli, že je to nejaká žena. Prebieha tam boj medzi „mojím Synom a zákerným nepriateľom“. Žiadala o modlitbu ruženca, modlitbu za ruský národ a pokánie. „Keď ľudia poslúchnu moje slová, Rusko sa obráti k Bohu a na svete nastane mier, ale v opačnom prípade Rusko rozšíri svoje lživé učenie po celom svete, čo bude vyvolávať vojny a prenasledovanie cirkvi,“ tlmočilo dedinské dievča Lucia. Bohorodička varovala, ak ľudia nezačnú činiť pokánie, po skončení tejto vojny príde ešte horšia. Obom tragédiám sa dalo predísť a posledným varovaním bola mimoriadne silná polárna žiara nad Európou 2. januára 1938. Čoskoro nato Hitler pripojil Rakúsko k Nemeckej ríši, oklieštil, a následne rozdelil Československo. Berlín a Moskva chystali plány na vojnu.

Socialistické úrady v Portugalsku robili všetko pre to, aby sa deti a ľudia nedostali na miesto zjavení, liberálne noviny si robili posmešky. Zjavenia s mesačnou periodicitou sa skončili 13. októbra, keď sa na potvrdenie pravosti uskutočnilo pred zrakmi minimálne 70000 ľudí znamenie „tancujúceho slnka“. Medzi svedkami tejto udalosti bol aj šéfredaktor časopisu O Seculo, ateista Avelin di Almeida, ktorý ako jeden z mnohých svedectvo publikoval. V ten deň Bohorodička deťom oznámila, že ľudia ju nevypočuli, nepremenili svoje srdcia a svoju myseľ, neobrátili sa s modlitbou a kajúcim plačom k Bohu, preto zlo v Rusku zvíťazí a na celý svet zostúpia mnohé žiale. Zopakovala pozitívnu ponuku o význame obrátenia Ruska pre svet.

Dôsledky týchto posolstiev na seba nedali dlho čakať. Portugalsko na desiatky rokov zavrhlo ateistickú vládu, vrátilo sa k tradičnej kresťanskej viere a ostalo oslobodené od hrôz druhej svetovej vojny a predtým od „červeného moru“ šíreného zo španielskej občianskej vojny.  Už zosadený panovník Mikuláš II. bol zdesený, keď sa o Fatime dozvedel. V tom čase už Kerenského slobodomurárska vláda po februárovej revolúcii nastolila v Rusku republiku a Lenin s Trockým po letnom neúspechu čakali na novú príležitosť nastoliť boľševickú diktatúru. Mikuláš cárovičovmu učiteľovi Sydneymu Gibbsovi povedal: „Ani jedného portugalského novinára by nenapadlo vložiť tomuto dievčaťu do úst proroctvo o Rusku. Načo im bolo Rusko? V Portugalsku nielen tá negramotná dievčina, ale i väčšina majiteľov novín vie o Rusku toľko, čo my o nich, najskôr ešte menej. Tak kto by mohol do úst malej dievčiny – najskôr budúci svätí, vložiť výroky práve o Rusku? Predstavte si, že, dajme tomu, náš Serafín Sarovský by začal vyslovovať proroctvo o Portugalsku, Francúzsku či o vašej zemi. Kto by ho započul?“ Čoskoro po zjaveniach Bohorodičky sa začali šíriť zázračné uzdravenia, ako je to v takýchto prípadoch obvyklé. Lucia ako jediná z troch detí prežila španielsku chrípku a v roku 1920 sa stala mníškou. Až do svojej smrti v roku 2005 publikovala nové videnia a pokúšala sa dávať posolstvá pre kompetentných. Katolícka cirkev sa tradične rezervovane stavia voči podobným javom a oficiálne uznala fatimské zjavenia až po polstoročí v roku 1967, keď pápež Pavol VI. navštívil Fatimu.

Latinská cirkev označuje Máriu titulom Immaculata (Nepoškvrnená) a pravoslávna cirkev titulom Panhagia (Celá svätá). Súvisí to s obsahovo identickou vierou oboch tradícií, že Bohorodička je oslobodená od dedičného hriechu.
Vo Fatime Bohorodička zvolala, že napriek všetkému zlému „moje nepoškvrnené srdce nakoniec zvíťazí“! Hoci pre pravoslávne ucho je slovné spojenie srdce Bohorodičky dosť zvláštne, predsa vystihuje podstatný rys kresťanstva: milovať Boha celým srdcom a blížneho ako seba samého. Sám Ježiš učí, že neprišiel Starý zákon, ktorý lásku prikazuje zrušiť, ale naplniť.

AUTOR: Peter Grečo