V tieni terajších Rusko – amerických konfliktov týkajúcich sa Ukrajiny sa menej hovorí o druhej najsilnejšej ekonomike na svete, ktorou je Čína. Pred pandémiou bol jej rast meraný ukazovateľom HDP na úrovni viac ako 5 percent, zatiaľ čo tento americký a európsky ukazovateľ dosahoval pod 2 percenta. Či nás prekvapil vlaňajší rast HDP o 8,1 percenta nešpekulujeme, keďže v ostatných krajinách sa takýto rast HDP nepodaril nikomu. Na raste, ako napokon vždy, sa najviac podieľal zahraničný obchod, poklesla však domáca spotreba obyvateľstva, ale najväčší problém čínskej vláde robí stagnujúci realitný trh vyvolaný medializovanými problémami developera Evergrande, ktorý je zadlžený a teda neschopný splácať dlhy. Keďže realitný trh je zadlženy všade, investori boli zvedaví ako bude reagovať čínska centrálna banka. Reagovala znížením úrokovej sadzby na hypotéky s cieľom oživiť nielen realitný trh ale aj podporiť vývoz a udržať infláciu pod 2 percentami, čo sa zatiaľ darí.
Vyššie úroky zabraňujú prehrievaniu ekonomiky
Reakcia čínskej vlády a centrálnej banky je teda opačná ako reakcia ECB, lebo inflácia v eurozóne sa už dostala cez 5 percentnú hranicu a preto sa počíta s nárastom úrokov až na konci tohto roku. So zvyšovaním úrokov počíta aj americká centrálna banka, nie však na koniec roka, ale v priebehu už tohto a to dokonca až štyri krát, čo bude mať zásadný dopad na akciový trh. Predpokladá sa pokles akciových indexov a nárast dlhopisových výnosov, čo teda predraží aj financovanie deficitných štátnych rozpočtov v členských krajinách eurozóny. Ako sa nižšie úroky čínskej centrálnej banky prejavia na slovenskom exporte zatiaľ netušíme, ale mohli by podporiť náš automobilový export, keďže čínske domácnosti budú mať lacnejší prístup k úverom.
Čínsky trh zdražovanie obchádza
Pokles úrokov v Číne má oživiť investičnú aktivitu a sieť maloobchodných predajní tak, aby sa podarilo odstrániť doterajšie prekážky v podpore dopytu a spotreby, keďže v najbližšom období chce čínska vláda zvýšiť hospodársky rast na viac ako 5 percent. K tomu je potrebné odblokovať aj zaseknuté globalizačné dodavateľsko- odberateľské prekážky, čo sa napokon týka aj ekonomiky starého kontinentu. Čínsku ekonomiku teda nezasiahla vlna zdražovania tak, ako Európu, čo môže súvisieť aj s odmietnutím klimatizačných cieľov znižovania emisie skleníkových plynov rýchlejším tempom, ako to na klimatickej konferencii v Glasgowe bolo zo strany európskych úradníkov prezentované , čo zástupcovia Číny a Indie nepodporili. Čo Čína potrebuje dnes vyriešiť, je začínajúca kríza na realitnom trhu, ktorý bol doteraz motorom čínskeho hospodárskeho zázraku. Zlým signálom môže byť, že viac nehnuteľností sa predáva ako kupuje a preto aj ich ceny začali klesať. Počkajme si teda, či a ako sa najväčší developéri dokážu vysporiadať s doterajším dlhmi a či vôbec bude ochotná čínska vláda im pomôcť.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm