Všetky centrálne banky tlačili „ako o dušu“ obrovské masy peňazí, ktorých cenu nevedel finančný trh ohodnotiť a keďže boli „ako za facku“, zvyšovali sa akciové indexy a tiež ceny nehnuteľností. Prečo to robili? Chceli oživiť hospodársky rast, báli sa z dôvodu koronavírusovej pandémie a opakovaných lockdownov deflácie, no môžeme len špekulovať? Pokles cien nenastal, práve naopak, z čoho vyplýva, že dôvodom terajšej inflácie nie je masa bezduchých peňazí, ale skôr iné faktory? Z diametrálne odlišných stanovísk americkej, európskej ako aj českej centrálnej banky na ich reakciu, ako zastaviť inflačné očakávanie, máme zmiešané pocity. Jedno je nám však isté, že lacné peniaze „nalákali“ účastníkov trhu viac si požičať, čo sa týka nielen domácností ,ale aj národných vlád, ktorým inflácia veľmi pomáha. Za prvé v tom, že pri rovnakom úroku počas fixácie splácajú dlh síce rovnakou sumou niekoľko rokov, ale z dôvodu inflácie klesajúcou kúpnou hodnotou. Za druhé, pomáha ešte viac, keďže okrem rovnakého dôvodu pomáha znižovať aj deficit verejných financií a verejného dlhu k HDP- Prečo?

Inflácia pomáha rozpočtovým deficitom  

Inflácia je dôsledok vyšších cien, ktorej zdražovanie znamená zvyšovanie tržieb ako aj zisku, z ktorých sa do verejných rozpočtov odvádzajú vyššie dane ako aj odvody. To samozrejme platí len v prípade, že vyššie vstupné náklady si firma premietne do spotrebiteľských cien, čo sa z konkurenčných dôvodov ale nemusí každej podariť. Vyššie daňové a odvodové príjmy môžu byť dôvodom poklesu deficitu verejných rozpočtov a teda aj nárastu HDP, ku ktorému sa v percentách deficit počíta. Rozpočtový percentuálny deficit k HDP patrí medzi ukazovateľ ceny emitovaných štátnych dlhopisov pre zahraničných investorov. Ak je deficit nižší, vláda lacnejšie financuje štátny dlh, ktorý v konečnom zaplatia len daňoví poplatníci. Inflácia je jeden z dôvodov, pre ktorý zamestnávateľ zvyšuje mzdy zamestnancom, z ktorých dane a odvody do verejných rozpočtov sú tiež vyššie, čo má v konečnom dôsledku vplyv na ich deficity. Vyššia mzda totiž znamená, vyššiu spotrebu domácnosti, ktorá je jedna z dôležitých zložiek HDP. A preto aj terajšie diskusie okolo znižovania DPH na potraviny, alebo energie sa posudzujú v spomínaných súvislostiach.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.