Na balíčku sankcií pre prípad útoku Ruska proti Ukrajine sa v pondelok dohodli vo Washingtone americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz. Ak Rusi prekročia hranice Ukrajiny, NordStream 2 končí, vyhlásil americký prezident. V ten istý deň sa odohrali aj ďalšie diplomatické rokovania. Francúzsky prezident Emmanuel Macron rokoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v Moskve. Nemecká ministerka zahraničia začala návštevu Ukrajiny. V Kyjeve rokoval okrem našich zástupcov aj šéf českej diplomacie Ján Lipavský s kolegami z Rakúska.
USA, Nemecko a NATO sú pripravené jednotne a spoločne reagovať, ak Rusko zaútočí na Ukrajinu, uviedli Biden a Scholz po rokovaní v Bielom dome. Biden tiež zdôraznil, že diplomacia a mierové rokovania sú stále najlepším možným riešením aktuálneho napätia na východe Európy. „Domnievam sa, že Putin vie, že invázia na Ukrajinu by bola obrovskou chybou,“ uviedol americký prezident.
„Ak Rusko podnikne inváziu, to znamená, že tanky alebo jednotky zase prekročia hranicu s Ukrajinou, potom už NordStream 2 nebude. Skoncujeme s ním,“ vyhlásil americký prezident na adresu kontroverzného baltského plynovodu z Ruska do Nemecka, ktorý kritizovala už predchádzajúca Trumpova administratíva. Keď sa ho potom pýtali, ako presne sa to stane, odpovedal len: „Sľubujem vám, že to zvládneme.“
Scholz vo veci NordStreamu 2 nebol taký konkrétny. Potvrdil len všeobecnú zhodu USA a Nemecka na spoločnom postupe v prípade ruskej invázie, vrátane uvalenia sankcií. Nemecko je tiež pripravené poskytnúť Ukrajine finančné prostriedky, ktoré by zabezpečili jej stabilitu, poznamenal Scholz.
Sporný plynovod nie je vraj pre nemeckú ekonomiku taký zásadný, ako by sa mohlo zdať. Od samotného začiatku výstavby plynovodu im nešlo len o ekonomický počin, ale aj o mocenský projekt Putinovej vlády. Plynovod nebude v prevádzke prinajmenšom do leta tohto roku, nemá povolenie nemeckých ani európskych úradov.
Ruské firmy, najmä Gazprom, v tejto chvíli ani nevyužívajú existujúce kapacity plynovodu, aby dodávali do Nemecka viac plynu. Nemecko vstupuje do novej éry svojej politiky, ktorú sprevádza okrem iného prechod k obnoviteľným zdrojom a nutnosť využívať a navýšiť spotrebu zemného plynu. Plyn z dlhodobého hľadiska pre Nemecko teda zásadný je.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok oznámila, že rokuje so Spojenými štátmi, ale aj napríklad s Nórskom o vyšších dodávkach plynu do krajín Európskej únie. A to práve kvôli neistote okolo plynu z Ruska, ktorý teraz pokrýva zhruba 40 % potrieb Únie. Podľa von der Leyenovej sa množia náznaky, že Kremeľ používa plyn ako prostriedok politického nátlaku.
Postoj Berlína je v súčasnej kríze zdržanlivý – a pod drobnohľadom. Kyjevu odmieta dodať zbrane v dobe hroziacej ruskej invázie a zdráhavo sa doteraz staval aj k možnosti zahrnúť NordStream 2 do prípadných nových protiruských sankcií. V USA a niektorých ďalších krajinách NATO sa preto objavili kritické hlasy, ktoré spochybňujú spoľahlivosť Nemecka ako aliančného spojenca. Sám Scholz čelí v súvislosti s ukrajinskou krízou výhradám kvôli svojej údajnej pasivite.
V pondelok Nemecko oznámilo, že zvýši počet svojich vojakov v Litve až o 350. Spolková republika doteraz mala v pobaltskej krajine okolo päťsto vojakov. Navýšením ich počtu reaguje na napätie spôsobené veľkým množstvom ruských jednotiek na ukrajinskej hranici a podľa pozorovateľov aj na kritiku, že toho pre Ukrajinu nerobí dosť.
Koncentrácia pozornosti USA na Nemecko je vraj celkom logická. Opakovaným odmietaním dodávať zbrane na Ukrajinu nabúrava zdanlivú jednotu Aliancie práve Nemecko. To bráni aj ďalším spojeneckým krajinám, konkrétne Estónsku, aby tam dodalo v Nemecku vyrobené zbrane.
Washingtonské rokovanie Scholza s Bidenom nebolo jedinou schôdzkou na najvyššej úrovni, ku ktorej v pondelok došlo. Vladimir Putin totiž v kremelských sálach prakticky v rovnakom čase prijal francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý sa snaží hrať čo najaktívnejšiu sprostredkovateľskú úlohu a s ruským prezidentom rokoval takmer šesť hodín. V uplynulých dňoch si obaja štátnici telefonovali hneď trikrát.
Schôdzka však zásadný prielom nepriniesla. Macron po rokovaní zdôraznil, že nová bezpečnostná architektúra v Európe by nemala stáť na zákaze vstupu niektorých krajín do NATO; narážal tým na ruskú požiadavku, aby sa Severoatlantická aliancia zaviazala, že do svojich radov neprijme Ukrajinu.
Putin varoval, že členstvo Ukrajiny v NATO by mohlo viesť ku konfliktu medzi Alianciou a Ruskom, ak sa Kyjev ako členská krajina Aliancie pokúsi získať späť polostrov Krym a ostatné spojenecké krajiny tak vtiahne do vojny s Ruskom. „Takýto konflikt by nikto nevyhral,“ vyhlásil Putin, ktorý pripomenul, že Rusko je významnou jadrovou veľmocou.
Putin vyjadril nádej, že sa situáciu okolo Ukrajiny nakoniec podarí vyriešiť mierovou cestou, a poznamenal, že na riešenie situácie okolo vzbúreneckých regiónov na východe krajiny nevidí alternatívu k existujúcim mierovým dohodám z Minska. „Čo sa týka minských dohôd – či už sú živé alebo majú nejakú perspektívu alebo nie – domnievam sa, že iná alternatíva (k nim) jednoducho neexistuje,“ vyhlásil.
Podľa Macrona, ktorý bude v utorok v Kyjeve, taktiež neexistuje iné ako mierové riešenie. „Uvedomujeme si závažnosť situácie a hľadáme spôsob, ako zachovať mier. Som hlboko presvedčený, že je ešte čas,“ povedal Macron. „Sme ochotní spoločne pracovať na budovaní stability a bezpečnosti v Európe,“ dodal. Putin na tlačovej konferencii uviedol, že s Macronom bude po jeho rokovaniach s ukrajinskou stranou hovoriť znova telefonicky.
Ukrajinskú metropolu v pondelok navštívila nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá sa stretla s hlavou štátu Volodymyrom Zelenským a s ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom. Rokovali aj o (ne)dodávke nemeckých zbraní Ukrajine.
„Nemecko opakovane a verejne toto rozhodnutie vysvetlilo. Považujeme tieto vysvetlenia s ohľadom na Ukrajinu za neférové. Veríme, že existuje širší priestor na to, aby mohlo Nemecko konať. Musíme rešpektovať postoj štátu, ale to neznamená, že by sme s tým nemali pracovať,“ vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie. Kuleba zároveň konštatoval, že Ukrajina v poslednej dobe dostáva väčšiu politickú, bezpečnostnú a hospodársku podporu. „Jej celkový objem v týchto týždňoch a mesiacoch presiahol jeden a pol miliardy dolárov a objem obranných zbraní a vojenského zariadenia dodaného na Ukrajinu je viac ako tisíc ton,“ oznámil ukrajinský minister, podľa ktorého táto podpora posilňuje pozíciu Ukrajiny pri rokovacom stole.
Dvojdňovú návštevu Ukrajiny začal aj slovenský minister zahraničných vecí Ivan Korčok spoločne so svojimi náprotivkami Janom Lipavským z Česka a Alexanderom Schallenbergom z Rakúska.

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.