Keď sa v štatistických údajoch z únijného prostredia dočítame nejaké údaje, tak na medailových miestach sa obvykle nájdu aj o nás. Niektoré potešia ako trebárs vybavenie domácností vlastným bývaním na druhom mieste, iné nepotešia, ako trebárs posledný medziročný nárast inflácie – tretie miesto. A preto si kladieme oprávnenú otázku, prečo niektoré členské krajiny eurozóny ako Litva a Estónsko dosahujú medziročný rast inflácie takmer 12 percent, Slovensko 8,5 percenta a Francúzsko okolo 3 percent, keď nadnárodná menová politika ECB je predsa pre všetkých rovnaká. Odpoveďou sú rozdielne národné fiškálne politiky, ktorých súčasťou sú dane, odvody a vôbec hospodárska politika vlády. V susednom Česku je inflácia o niečo nižšia ako u nás, na ktorú ČNB reaguje zvyšovaním úrokov bez vyhovárania sa, že je spôsobená všetkým možným, len nie nadbytočnou masou peňazí a vyššími mzdami českých domácností. V EÚ sa predovšetkým tvrdí, že príčinou vyššej inflácie sú terajšie ceny energií a potravín, za ktoré menová politika ECB vraj nemôže. Ale prečo práve energie a potraviny sa tak výrazne zvýšili? Pokiaľ ide o potraviny, tak okrem vyšších cien vstupov, kam okrem energie patria predovšetkým hnojivá, sa na ich raste podieľa čoraz viac ukrajinsko-ruský konflikt, keďže oba štáty patria k najdôležitejším svetovým exportérom pšenice. Rusko je najväčší a Ukrajina je štvrtý najväčší exportér.
Taxonómia podpory klimatickej neutrality
Pokiaľ ide o energie, tak vrcholové inštitúcie EÚ to poriadne „ prestrelili“ ich klimatickou politikou znižovania emisií skleníkových plynov, rýchlejším ukončovaním prevádzky jadrových elektrárni a výroby elektriny z uhlia a ropy, čo nevyšlo aj z dôvodu, že obnoviteľné zdroje ich nedokázali nahradiť. A keď sa po obnovení pandémiou zablokovanej ekonomiky zvýšil dopyt po elektrine ako aj teple, ktorých na trhu bol nedostatok, ceny sa zvýšili A tak Európskej komisii neostávalo nič iné, ako prehodnotiť jej doterajšiu klimatickú politiku týkajúcu sa zelených zdrojov energií v prospech zemného plynu a jadra, s čím sa ale u všetkých nestretla s podporou. Členské krajiny EÚ a európsky parlament preniesli na EK mandát na schválenie taxonómie, pod čím treba rozumieť nielen zaradenie jadra a zemného plynu medzi dočasne zelené energetické zdroje, ale aj podpora ich už utlmeného financovania zo strany investorov. Okrem dočasnosti sú stanovené aj konkrétne podmienky a termíny fungovania, ako aj trebárs uloženie vyhoreného jadrového odpadu. Delegovaná taxonómia sa môže odmietnuť len za podmienky, že do pol roka sa proti nej vysloví 20 z 27 členských štátov únie, alebo aj väčšina euro poslancov, s čím sa ale nepočíta. Medzi prvými kto taxonómiu už odmietol, je Rakúsko. Voči rozhodnutiu Európskej komisii podá žalobu k Súdnemu dvoru EÚ.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm