Keď sa v štatistických údajoch z únijného prostredia dočítame nejaké údaje, tak na medailových miestach sa obvykle nájdu aj o nás. Niektoré potešia ako trebárs vybavenie domácností vlastným bývaním na druhom mieste, iné nepotešia, ako trebárs posledný medziročný nárast inflácie – tretie miesto. A preto si kladieme oprávnenú otázku, prečo niektoré členské krajiny eurozóny ako Litva a Estónsko dosahujú medziročný rast inflácie takmer 12 percent, Slovensko 8,5 percenta a Francúzsko okolo 3 percent, keď nadnárodná menová politika ECB je predsa pre všetkých rovnaká. Odpoveďou sú rozdielne národné fiškálne politiky, ktorých súčasťou sú dane, odvody a vôbec hospodárska politika vlády. V susednom Česku je inflácia o niečo nižšia ako u nás, na ktorú ČNB reaguje zvyšovaním úrokov bez vyhovárania sa, že je spôsobená všetkým možným, len nie nadbytočnou masou peňazí a vyššími mzdami českých domácností. V EÚ sa predovšetkým tvrdí, že príčinou vyššej inflácie sú terajšie ceny energií a potravín, za ktoré menová politika ECB vraj nemôže. Ale prečo práve energie a potraviny sa tak výrazne zvýšili? Pokiaľ ide o potraviny, tak okrem vyšších cien vstupov, kam okrem energie patria predovšetkým hnojivá, sa na ich raste podieľa čoraz viac ukrajinsko-ruský konflikt, keďže oba štáty patria k najdôležitejším svetovým exportérom pšenice. Rusko je najväčší a Ukrajina je štvrtý najväčší exportér.

Taxonómia podpory klimatickej neutrality            

Pokiaľ ide o energie, tak vrcholové inštitúcie EÚ to poriadne „ prestrelili“ ich klimatickou politikou znižovania emisií skleníkových plynov, rýchlejším ukončovaním prevádzky jadrových elektrárni a výroby elektriny z uhlia a ropy, čo nevyšlo aj z dôvodu, že obnoviteľné zdroje ich nedokázali nahradiť. A keď sa po obnovení pandémiou zablokovanej ekonomiky zvýšil dopyt po elektrine ako aj teple, ktorých na trhu bol nedostatok, ceny sa zvýšili A tak Európskej komisii neostávalo nič iné, ako prehodnotiť jej doterajšiu klimatickú politiku týkajúcu sa  zelených zdrojov energií v prospech zemného plynu a jadra, s čím sa ale u všetkých nestretla s podporou. Členské krajiny EÚ a európsky parlament preniesli na EK mandát na schválenie taxonómie, pod čím treba rozumieť nielen zaradenie jadra a zemného plynu medzi dočasne zelené energetické zdroje, ale aj podpora ich už utlmeného financovania zo strany investorov. Okrem dočasnosti sú stanovené aj  konkrétne podmienky a termíny fungovania, ako aj trebárs uloženie vyhoreného jadrového odpadu. Delegovaná taxonómia sa môže odmietnuť len za podmienky, že do pol roka sa proti nej vysloví 20 z 27 členských štátov únie, alebo aj väčšina euro poslancov, s čím sa ale nepočíta. Medzi prvými kto taxonómiu už odmietol, je Rakúsko. Voči rozhodnutiu  Európskej komisii podá žalobu k Súdnemu dvoru EÚ.

AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm

Ak vás článok obohatil o ďalší uhol pohľadu, podporte ľubovoľnou čiastkou slobodu slova. Ďakujeme.

CHCEM PODPORIŤ Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.