Ako vyzerá sloboda prejavu v praxi? Ako vyzerá demokracia – čiže vláda ľudu – na Slovensku? Presne tak, ako to vyzeralo včera v parlamente a pred budovou NR SR. Názor ľudu nás nezaujíma, pretože je dávno po voľbách – a do ďalších ďaleko, kolegu za jeho pokus o názor inzultujeme, ďalšieho z „nášho ihriska“ vyženieme, pretože nechce hrať podľa našich pravidiel, iný národ zhanobíme a na vlastný ľud si vezmeme slzný plyn. Akoby už aj tak nemal dosť dôvodov na slzy…
Ani taký človek ako generálny prokurátor nemá právo vyjadrovať sa k tomu, čo sa parlament chystá spáchať. Čiže ak niekoho zaujíma názor „nepohodlných“, jediné miesto na rozpravu zostáva – na internete. A čo také „nepodstatné a nezaujímavé“ mal Maroš Žilinka na srdci? Nuž, je toho dosť:

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi odprezentovať moje stanovisko k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

Zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky sa odmietli zaoberať pripomienkami Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uplatnenými v medzirezortnom pripomienkovom konaní s tvrdením, že posudzovanie návrhu dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických nepatrí do vecnej pôsobnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Takéto tvrdenie nemá žiadnu oporu v právnom poriadku Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky je ústavným činiteľom a nesie zodpovednosť za činnosť prokuratúry Slovenskej republiky.

Prokuratúra Slovenskej republiky je súčasťou ústavného zriadenia ako organický článok sústavy právnych záruk zákonnosti v demokratickom a právnom štáte. Právny základ jej pôsobnosti je ustanovený v čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Ústava Slovenskej republiky teda konštituuje prokuratúru ako orgán ochrany práva s tým, že ponecháva na osobitné zákony právnu úpravu o konkrétnych veciach patriacich do pôsobnosti prokuratúry. Podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre do pôsobnosti prokuratúry patrí podieľanie sa na tvorbe právnych prepisov. Tým zákonodarca potvrdil, že poznatky prokurátorov získané v aplikačnej praxi uplatnené v legislatívnom procese môžu byť prínosom pre normotvornú činnosť a prispieť k dosiahnutiu určených cieľov – blízkych i vzdialených, k skvalitneniu právneho poriadku Slovenskej republiky a k posilneniu dôvery verejnosti v právo. Právo nie je odtrhnuté od života, zasahuje do života každého jednotlivca i celej spoločnosti. Týka sa to aj dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.

S poukazom na pôsobnosť prokuratúry vymedzenú zákonom č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je oprávnená posudzovať a vyjadrovať sa aj k bilaterálnym medzinárodným zmluvám vojenskej povahy. Nejde len o jej právo, ale aj o jej povinnosť v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov poukázať na nedostatky takej právnej úpravy, ktorou dochádza k prenosu časti výkonu práv Slovenskej republiky na iný štát a ktorá priznáva práva a ukladá povinnosti fyzickým osobám, právnickým osobám i Slovenskej republike ako štátu.

Slovenská republika má skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území. Mám na mysli vojská Varšavskej zmluvy, ktoré mali dočasný pobyt na našom území na základe Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 11/1969 Zb.). V tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že dočasný pobyt sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky nenaruší jej suverenitu a že sovietske vojská sa nebudú miešať do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky, že sovietske vojská, osoby k nim patriace a členovia rodín týchto osôb nachádzajúce sa na území Československej socialistickej republiky budú zachovávať právny poriadok platný v Československej socialistickej republike (čl. 2) a že – to chcem zdôrazniť, pri trestných činoch a priestupkoch, ktoré na území Československej socialistickej republiky spáchajú osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín, sa uplatňuje československé právo a pôsobia československé súdy, prokuratúra a iné orgány príslušné pre otázky stíhania trestných činov a že trestné činy, ktoré spáchajú sovietski vojaci, vyšetruje vojenská prokuratúra a prejednávajú ich orgány vojenskej justície Československej socialistickej republiky (čl. 9 ods. 1). Výnimky sa vzťahovali na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám alebo členovia ich rodín spáchali trestné činy alebo priestupky iba proti Sovietskemu zväzu alebo proti osobám patriacim k sovietskym vojskám alebo členom ich rodín a na prípady, v ktorých osoby patriace k sovietskym vojskám spáchali trestné činy alebo priestupky pri plnení služobných povinností v priestoroch stálych posádok vojenských útvarov /čl. 9 ods. 2 písm. a) a b)/.

Táto právna úprava bola pre Slovenskú republiku nepochybne výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia, ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluu.

Slovenská republika má skúsenosti aj s pobytom vojsk členských štátov Severoatlantickej zmluvy na svojom území nazáklade Zmluvy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojenýh síl; táto zmluva nadobudla platnosť pre Slovenskú republiku 13. októbra 2004 (v Zbierke zákonov bola uverejnená pod č. 566/2004 Z. z.). Aj táto právna úprava je pre Slovenskú republiku výhodnejšia ako tá, ktorá je Vám v súčasnosti predložená na odsúhlasenie. A pritom, Slovenská republika je členským štátom Severoatlantickej zmluvy. To neplatí o Spojených štátoch amerických, Slovenská republika nie je ich členským štátom.

Skúsenosti s pobytom cudzích vojsk na našom území má aj prokuratúra.

Chcem pripomenúť, že do 31. októbra 2011 vykonávali právomoci vojenských prokuratúr Hlavná vojenská prokuratúra ako osobitná súčasť Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Vyššia vojenská prokuratúra v Trenčíne, Vojenská obvodná prokuratúra v Bratislave, Vojenská obvodná prokuratúra v Banskej Bystrici a Vojenská obvodná prokuratúra v Prešove, ktoré boli zrušené na základe novelizácie zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre zákonom č. 220/2011 Z. z. Tento zákon s účinnosťou od 1. novembra 2011 zrušil aj poľné prokuratúry, ktoré mali pôsobiť ako vojenské prokuratúry za brannej pohotovosti štátu, podľa neskoršej právnej úpravy v čase vojny alebo vojnového stavu.

Vojenské súdy boli zrušené skôr. Najprv boli vyradené zo sústavy súdov Slovenskej republiky vyššie a nižšie poľné súdy, ktoré mali pôsobiť v čase brannej pohotovosti štátu, a to s účinnosťou od 1. apríla 2005, kedy bol zrušený federálny zákon č. 335/1991 Z. z. o súdoch a sudcoch zákonom č. 757/2004 Z. z. Neskôr, s účinnosťou od 1. apríla 2009 novelizáciou zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky zákonom č. 59/2009 Z. z. došlo aj k zrušeniu Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne, Vojenského obvodového súdu v Bratislave, Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici a Vojenského obvodového súdu v Prešove.

Treba si však uvedomiť, že zrušením vojenských súdov a vojenských prokuratúr nedošlo k zrušeniu úloh, ktoré patrili do ich pôsobnosti. V súčasnosti právomoci bývalých vojenských súdov a bývalých vojenských prokuratúr vykonávajú osatné súdy a prokuratúry zaradené do sústavy súdov a do sústavy štátnych orgánov, ktoré tvoria prokuratúru

Preto treb odmietnuť všetky snahy o politizáciu prokuratúry. Prokuratúra má dostatok poznatkov a skúsenosti, aby mola kvalifikovane posúdiť z právneho hľadiska medzinárodné zmluvy vojenskej povahy. Napokon, na stanovisku a pripomienkach Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k návrhu dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických sa podieľali aj krajské prokuratúry a niektoré okresné prokuratúry, a to napriek tomu, že predkladateľ zaradil návrh tejto dohody na pripomienkové konanie počas vianočných a novoročných sviatkov.

Zásadné pripomienky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky však boli prerokované na Ministerstve obrany Slovenskej republiky len vo všeobecnej rozprave, neboli prerokované vecne a po jednotlivých bodoch, žiadna pripomienka nebola akceptovaná a rozpory neboli odstránené.

Postoj a vyhlásenia zástupcov Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a ich snaha o politizáciu prokuratúry, o dehonestáciu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a vyhlasovanie odborných stanovísk prokuratúry za osobné politické postoje generálneho prokurátora Slovenskej republiky ma utvrdili v rozhodnutí vystúpiť v Národnej rade Slovenskej republiky.

A nielen to. Prezidentka Slovenskej republiky sa rozhodla nevyužiť svoje právo podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či dojednaná medzinárodná zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože nenašla dôvodnú pochybnosť o jej ústavnosti. Súčasne vystúpila s vyhlásením pre média, v ktorom podporila jej prijatie s tým, že v snahe zmierniť napätie, prispieť k porozumeniu a zabrániť interpretačným nedorozumeniam udelí plnú moc na podpis dohody členovi vlády spolu s interpretačným vyhlásením.

Interpretačné vyhlásenie prezidentky Slovenskej republiky právne nezaväzuje Spojené štáty americké – nie je uvedené v dojednanej dohode, ani v jej preambule, ani v jednotlivých článkoch, ani jednoznačne nevyplýva z jej obsahu. To znamená, že nedodržanie alebo porušenie tejto tzv. interpretačnej doložky nespôsobí neplatnosť dohody a nebude ani dôvodom na jej výpoveď počas počiatočného 10-ročného obdobia jej platnosti. Spojené štáty americké ako zmluvná strana tejto dohody nie sú povinné rešpektovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej republiky a jej predstaviteľov, vôbec sa ním nemusia zaoberať, ak ich k tomu nezaväzuje text samotnej dohody.

Z právneho hľadiska je takéto interpretačné vyhlásenie vo vzťahu k Spojeným štátom americkým irelevantné. Ak dôjde k ratifikácii dohody v predloženom znení a jej vyhláseniu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, potom táto dohoda už nebude preskúmateľná ani Ústavným súdom Slovenskej republiky a stane sa súčasťou nášho právneho poriadku.

Na tejto skutočnosti nič nemení ani interpretačné vyhlásenie vlády Spojených štátov amerických, ktorého zatiaľ neoficiálny preklad bol medializovaný Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Dohoda o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických bola podpísaná vo Washingtone 3. februára 2022. Znenie interpretačného vyhlásenia vlády Spojených štátov amerických neobsahuje. Z právneho hľadiska teda nezaväzuje zmluvné strany. Inými slovami, nerešpektovanie tohto interpretačného vyhlásenia alebo jeho porušenie nebude mať žiadne právne následky – nespôsobí neplatnosť dojednanej dohody a nie je ani dôvodom na jej výpoveď. A tak si kladiem otázky: Prečo pri podpisovaní tejto dôležitej medzinárodnej bilaterálnej dohody vojenskej povahy bolo potrebné urobiť interpretačné vyhlásenia? A prečo obsah týchto interpretačných vyhlásení nie je zakotvený priamo v dohode, a to spolu s právnymi následkami za nedodržanie dohody? Odpoveď na tieto otázky nepoznám.

Medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých nie je potrebný zákon, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi, nie však pred Ústavou Slovenskej republiky (čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky).

Podľa Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaným, demokratickým a právnym štátom (čl. 1 ods. 1 prvá veta), ktorý uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaný, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky (čl. 1 ods. 2), v ktorom štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo (čl. 2 ods. 1), v ktorom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2), ktorého územie je jednotné a nedeliteľné (čl. 3 ods. 1) a v ktorom cudzinci požívajú základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú priznané iba občanom (čl. 52 ods. 2).

Táto dohoda je medzinárodnou zmluvou vojenskej povahy, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti nielen fyzickým osobám a právnickým osobám, ale aj štátu.

V záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a Slovenskej republiky ako štátu si preto dovoľujem, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, poukázať na niektoré nedostatky, ako aj na obsah a dosah už dojednanej dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických v predloženom znení, a to:

1. Táto dohoda sa v podstate vzťahuje na užívanie priestorov a zariadení na území Slovenskej republiky ozbrojenými silami oboch štátov označených v celom texte dohody pojmom „dohodnuté zariadenia a priestory“.

Tento pojem je vymedzený v čl. 2 v bode 6, podľa ktorého zahŕňa:

Ø zariadenia a priestory na území Slovenskej republiky uvedené v prílohe A, teda Vojenské letisko Malacky-Kuchyňa a Vojenské letisko Sliač,

Ø a také ďalšie zariadenia a priestory na území Slovenskej republiky, ktoré môže Slovenská republika poskytnúť v budúcnosti na základe vzájomnej dohody, a ku ktorým budú mať ozbrojené sily USA, ich dodávatelia, závislé osoby a ďalšie osoby podľa vzájomnej dohody prístup a oprávnenie používať ich podľa tejto dohody.

Súčasne čl. 2 ods. 6 ustanovuje, že obidve zmluvné strany budú mať spoločný prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a budú ich spoločne používať, avšak s výnimkou tých častí, ktoré zmluvné strany alebo ich výkonní zástupcovia osobitne vyhradia na výhradný prístup a používanie ozbrojenými silami USA. A len pre úplnosť poznamenávam, že podľa čl. 2 ods. 7 pojem „výkonný zástupca“ zahŕňa: pre Slovenskú republiku Ministerstvo obrany Slovenskej republiky alebo povereného zástupcu, pre USA: Ministerstvo obrany USA alebo povereného zástupcu.

Inými slovami, Slovenská republika na základe takejto právnej úpravy počas celej doby platnosti tejto dohody stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia.

Zástupcovia Ministerstva obrany Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky opakovane v médiách zdôrazňujú, že ide iba o rámcovú zmluvu. Treba si však uvedomiť, že každá ďalšia dohoda bude limitovaná a obmedzená práve touto dohodou a jej ustanoveniami.

2. Právna úprava uvedená v čl. 3 tejto dohody upravuje prístup k dohodnutým zariadeniam a priestorom a ich využívanie.

 2.1. Podľa čl. 3 ods. 2 tejto dohody Slovenská republika oprávňuje ozbrojené sily USA:

Ø vykonávať kontrolu vstupu do dohodnutých zariadení a priestorov alebo ich častí, ktoré boli poskytnuté na výhradné použitie ozbrojenými silami USA,

Ø koordinovať vstup so slovenskými orgánmi do dohodnutých zariadení a priestorov spoločne používaných ozbrojenými silami USA a SR.

Z toho vyplýva, že:

1. a) Slovenská republika sa vzdá zvrchovaných práv na svojom území, keď prenesie výkon svojho práva vstupovať do zariadení a priestorov na svojom území poskytnutým na výhradné použitie ozbrojeným silám USA, napríklad aj v prípade, ak orgány činné v trestnom konaní budú mať dôkazy o tom, že v týchto zariadeniach a priestoroch došlo k spáchaniu trestného činu,
2. b) Slovenská republika sa vzdá zvrchovaných práv na svojom území, keď obmedzí svoje právo vstupovať do zariadení a priestorov na svojom území, ktoré podľa dohody užíva spoločne s ozbrojenými silami USA, pretože oprávňuje ozbrojené sily USA, aby koordinovali vstup jej orgánov do týchto zariadení a priestorov, napríklad aj v prípade, ak orgány činné trestnom konaní budú mať dôkazy o tom, že v týchto zariadeniach a priestoroch došlo k spáchaniu trestného činu.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky už v pripomienkovom konaní poukázala na ústavnú právnu úpravu s tým, že na bilaterálne zmluvy vojenskej povahy sa vzťahuje čl. 7 ods. 4 a 5 Ústavy Slovenskej republiky. To znamená, že bilaterálnymi zmluvami sa nemôže Slovenská republika vzdať svojej suverenity a zvrchovanosti alebo obmedziť svoju suverenitu a zvrchovanosť a preniesť výkon časti svojich práv na iný štát. Preniesť výkon časti svojich práv môže Slovenská republika len:

– podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi, a to ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom),

– podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (na Európsku úniu, a to medzinárodnou zmluvou ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy),

– podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (zaradením sa do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, napríklad NATO).

2.2. Podľa čl. 3 ods. 3 tejto dohody Ministerstvo obrany Slovenskej republiky bude povinné sprostredkovať dočasný prístup a použitie zo strany ozbrojených síl USA a ich dodávateľov:

Ø verejných pozemkov a zariadení (vrátane ciest, prístavov a letísk), ktoré nie sú súčasťou dohodnutých zariadení a priestorov, vrátane tých, ktoré sú vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov alebo obcí,

Ø súkromných pozemkov a zariadení,

a to na časovo neobmedzené obdobie a bez akejkoľvek náhrady vzniknutých nákladov.

Inými slovami, táto dohoda umožní vstup a využívanie pozemkov a zariadení v súkromnom vlastníctve, ako aj vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov a obcí ozbrojenými silami USA a ich dodávateľmi, a to dokonca nad rámec dohodnutých zariadení a priestorov, na časovo neobmedzené obdobie a bez náhrady.

Vo vzťahu k tejto právnej úprave si treba uvedomiť, že:

1. a) vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu (obsah vlastníckeho práva vymedzuje § 123 Občianskeho zákonníka),

a že

1. b) podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútene obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona (nie medzinárodnej zmluvy) a za primeranú náhradu.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Žiaden zákon však neustanovuje, ako postupovať pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva fyzických osôb a právnických osôb vrátane vlastníckeho práva samosprávnych krajov a obcí k pozemkom a zariadeniam, ktoré budú užívané ozbrojenými silami USA alebo ich dodávateľmi na základe medzinárodnej zmluvy. Zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim sa na takéto nútené obmedzenie vlastníckeho práva nevzťahuje.

2.3. Podľa čl. 3 ods. 5 tejto dohody Slovenská republika poskytne dohodnuté zariadenia a priestory ozbrojeným silám USA bezodplatne (USA nebudú platiť žiadne nájomné, nebudú uhrádzať žiadne náklady, zrejme ani úhradu nákladov za spôsobenú škodu).

2.4. Podľa čl. 3 ods. 7 tejto dohody USA budú zodpovedať za náklady na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov poskytnutých výlučne na použitie ozbrojenými silami USA a za náklady na ich prevádzku a údržbu, avšak len vtedy, pokiaľ nie je vzájomne stanovené inak.

Nemožno teda vylúčiť, že USA nebudú v plnom rozsahu a že možno vôbec nebudú uhrádzať náklady na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré budú poskytnuté výlučne na použitie ich ozbrojenými silami, ani za náklady na ich prevádzku a údržbu. Okrem toho, podľa čl. 3 ods. 9 financovanie stavebných projektov realizovaných ozbrojenými silami USA musí byť v súlade so zákonmi a predpismi USA. V konečnom dôsledku to znamená, že podľa tejto právnej úpravy nič nebráni tomu, aby Slovenská republika zo svojho štátneho rozpočtu uhradila všetky náklady na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov určených na výlučné užívanie ozbrojenými silami USA, ako aj náklady na ich prevádzku a údržbu. Vyplýva to aj zo znenia čl. 29 ods. 1 tejto dohody, ktorý ustanovuje, že všetky činnosti podľa tejto dohody podliehajú dostupnosti zdrojov a finančných prostriedkov vyčlenených na tieto účely.

Slovenská republika už má dlhoročné negatívne skúsenosti týkajúce sa užívania pozemku Veľvyslanectvom USA v Bratislave a s jeho oplotením. Dodnes tento problém nie je riadne vyriešený napriek opakovanému ústretového prístupu zo strany Slovenskej republiky. Prečo teda by sme mali dôverovať, že Spojené štáty americké budú riadne hradiť podstatne vyššie náklady podľa tejto dohody, keď už v samotnom texte dohody je zakomponované, že sa možno „dohodnúť“ aj inak.

2.5. Právna úprava uvedená v čl. 3 ods. 8 upravuje proporcionálnu úhradu nákladov na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov určených na spoločné používanie, avšak len vtedy, pokiaľ nie je vzájomne stanovené inak. A len pripomínam, že podľa dikcie odseku 9 tohto článku financovanie stavebných projektov realizovaných ozbrojenými silami USA musí byť v súlade so zákonmi a predpismi USA.

Inými slovami, záväzok USA, že USA sa budú podieľať proporcionálne na úhrade nákladov na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení a priestorov určených na spoločné používanie, je vágny. Dohodou s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky sa môžu zbaviť povinnosti uhrádzať akékoľvek náklady. Aj v tejto súvislosti pripomínam znenie čl. 29 ods. 1 tejto dohody, ktorý ustanovuje, že všetky činnosti podľa tejto dohody podliehajú dostupnosti zdrojov a finančných prostriedkov vyčlenených na tieto účely. V podstate stačí deklarovať nedostupnosť zdrojov a finančných prostriedkov a povinnosť uhrádzať celkové náklady zostane na Slovenskej republike.

3. Podľa čl. 4 tejto dohody:

Ø ozbrojené sily USA môžu prepravovať, rozmiestňovať a skladovať obranné zariadenia, zásoby a materiál (ďalej len „rozmiestnený materiál“) v dohodnutých zariadeniach a priestoroch a na iných miestach podľa vzájomnej dohody (čl. 4 ods. 1),

Ø ozbrojené sily USA by mali vopred informovať slovenského výkonného zástupcu, t. j. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok rozmiestňovaného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky uskutočňujú (čl. 4 ods. 2),

Ø rozmiestnený materiál a zariadenia alebo ich časti určené na jeho skladovanie budú využité výlučne na použitie ozbrojenými silami USA (čl. 4 ods. 3 prvá veta),

Ø ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad prístupom k rozmiestnenému materiálu, jeho používaním a nakladaním a neobmedzené právo takýto materiál vyviezť z územia Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 3 druhá veta),

Ø ozbrojené sily USA budú operačne riadiť rozmiestnenie a skladovanie obranných zariadení, zásob a materiálu vrátane dodania, správy, kontroly, používania, údržby a vyvezenia (čl. 4 ods. 4 prvá veta),

Ø lietadlá, vozidlá a plavidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo pre ne (zrejme aj cudzích štátov, stačí, že ich budú prevádzkovať ozbrojené sily USA) budú mať prístup na letiská a vnútrozemské prístavy Slovenska a na ďalšie miesta podľa dohody (nie je uvedené s kým) na účely dodania, skladovania a údržby rozmiestneného materiálu na území Slovenskej republiky a jeho vyvezenia z územia Slovenskej republiky (čl. 4 ods. 4 druhá veta).

Z predloženého znenia nie je jasné, čo sa rozumie pod pojmami „obranné zariadenie“, „zásoby“, „materiál“ – zrejmé ide o vojenské zariadenia, vojenské zásoby a vojenský materiál, rôzne zbrane a strelivo. Ozbrojené sily USA budú teda oprávnené prepravovať, rozmiestňovať a skladovať vojenské zariadenia, vojenské zásoby a vojenský materiál po celom území Slovenskej republiky, a to po vzájomnej dohode (v zmluve nie je uvedené, s kým a v akej forme by mala byť uzavretá táto dohoda; možno ide o dohodu s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky – ak áno, je otázne, či ministerstvo bude žiadať od vlády alebo prezidenta predchádzajúci súhlas k uzavretiu takej dohody).

Ozbrojené sily USA budú mať výlučnú kontrolu nad svojimi vojenskými zariadeniami, vojenskými zásobami a vojenským materiálom. Po celom území Slovenskej republiky sa budú môcť podľa dohody voľne pohybovať aj lietadlá, vozidlá a plavidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo pre USA, teda aj iných štátov. Právna úprava, na základe ktorej by mali informovať Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok rozmiestňovaného materiálu, ktorý majú ozbrojené sily USA v úmysle prepraviť alebo rozmiestniť na území Slovenskej republiky, ako aj o dodávateľoch USA, ktorí takéto dodávky budú uskutočňovať, je v podstate irelevantná. Nielenže nesplnenie tejto povinnosti nemá žiadne právne následky, ale – a to chcem zdôrazniť, slovenská strana nebude môcť vôbec ovplyvniť ani skontrolovať, aké vojenské zariadenia, aké typy a množstvo zbraní bude dovezené a umiestnené na území Slovenskej republiky.

Z uvedeného je zrejmé, že ide o porušenie suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorá v rozpore s čl. 7 prenáša časť výkonu svojich práv na cudzí štát, stráca kontrolu nad vojenskými zariadeniami, dopravnými prostriedkami, zbraňami, strelivom a iným vojenským materiálom cudzieho štátu umiestnenými na území Slovenskej republiky. Slovenská republika nebude oprávnená kontrolovať ich dovoz a vývoz, ich použitie ani účel ich dovozu, vývozu či použitia. Inými slovami, Slovenská republika touto zmluvou prenechá svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO.

Okrem uvedeného, pripomienku Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aby predkladateľ expressis verbis v tejto dohode vylúčil export, reexport a rozmiestňovanie jadrových zbraní, chemických zbraní a biologických zbraní na našom území, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky úplne ignorovalo.

4. Právna úprava uvedená v čl. 5 upravuje vlastníctvo a užívanie nehnuteľností postavené na pozemku v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.

Vlastníctvo Slovenskej republiky k nehnuteľnostiam zostáva zachované, avšak tie nehnuteľnosti, ktoré postavia ozbrojené sily USA, budú používané ozbrojenými silami USA dovtedy, kým ich budú potrebovať. Vrátia ich, keď ich prestanú používať, ak im tým nevzniknú žiadne náklady. Vzájomne sa budú konzultovať podmienky ich vrátenia, vrátane náhrady za vzájomne určenú zostatkovú hodnotu vylepšení alebo výstavby, ktoré uskutočnili USA.

To znamená, že Slovenská republika bude zaviazaná zaplatiť za zhodnotenie nehnuteľností postavených a užívaných americkou stranou, americká strana však nebude povinná nahradiť škodu za poškodenie alebo opotrebovanie nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktoré sú postavené na pozemku v dohodnutých zariadeniach a priestoroch.

Vlastnícke právo USA k hnuteľných veciam zostáva zachované.

5. Právna úprava uvedená v čl. 6 upravuje:

Ø zodpovednosť Slovenskej republiky za prijatie opatrení potrebných na zaistenie ochrany, bezpečnosti a zabezpečenia (?) ozbrojených síl USA, dodávateľov USA, závislých osôb a rozmiestneného materiálu a na ochranu a zabezpečenie úradných informácií USA (za prijatie týchto opatrení bude zodpovedať Slovenská republika s poukazom na to, že nesie celkovú zodpovednosť za bezpečnosť na svojom území),

Ø oprávnenie ozbrojených síl USA vykonávať všetky práva a právomoci nevyhnutné pre operačné riadenie ozbrojenými silami USA na účel ich prístupu a využívania dohodnutých zariadení a priestorov vrátane prijímania vhodných opatrení na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku a na ochranu ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislých osôb,

Ø Spojené štáty americké budú mať právo koordinovať tieto opatrenia, pri plánovaní v koordinácii so slovenskými orgánmi.

Po ratifikovaní tejto dohody Slovenská republika nedokáže riadne plniť svoje záväzky v oblasti zodpovednosti za bezpečnosť na svojom území, pretože nebude mať dostatočné informácie o tom, kto vstupuje na jej územie, kto sa nachádza na jej území, aké vojenské zariadenia, zbrane a materiál sa nachádzajú na jej území alebo prevážajú cez jej územie.

Okrem toho, prijímanie opatrení na obranu, udržanie alebo obnovenie poriadku v zvrchovanom demokratickom a právnom štáte nemôže byť zverené cudziemu štátu. A nielen to, ani činnosť našich štátnych orgánov nemôže byť podmienená koordináciou s cudzím štátom. Znovu zdôrazňujem, toto je bilaterálna zmluva s cudzím štátom, nie mnohostranná zmluva o kolektívnej bezpečnosti uzavretá podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Právna úprava uvedená v čl. 7 upravuje vstup na územie Slovenskej republiky a výstup z jej územia pre príslušníkov ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislých osôb. Okrem iného odkazuje na zmluvu NATO SOFA. Táto právna úprava zvádza k výkladu, že ide o presun príslušníkov ozbrojených síl Severoatlantickej zmluvy, ale nie je to tak. Táto dohoda sa vzťahuje len na bilaterálne právne vzťahy Slovenskej republiky a Spojených štátov amerických – mimo rámca NATO, teda mimo plnenia úloh podľa zmluvy NATO SOFA.

Podľa tejto dohody, okrem iného:

Ø Slovenská republika nebude vyžadovať spolupodpis rozkazov na presun,

Ø Slovenská republika nebude požadovať pasy alebo víza na vstup na územie a výstup z územia Slovenska pre príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú držiteľmi požadovaného preukazu totožnosti a platného rozkazu na presun,

Ø Slovenská republika nebude požadovať víza na vstup na územie alebo výstup z územia Slovenskej republiky pre príslušníkov civilnej zložky, závislé osoby a dodávateľov USA, ktorí sú držiteľmi platného cestovného pasu a identifikačného preukazu Ministerstva obrany USA, rozkazu na presun alebo poverenia vydaného príslušným orgánom Spojených štátov amerických potvrdzujúcich ich status,

Ø ozbrojené sily USA, dodávatelia USA a závislé osoby budú vyňaté z predpisov upravujúcich registráciu a kontrolu cudzincov, ich pobyt na území Slovenskej republiky sa považuje za prechodný pobyt, na žiadosť orgánov ozbrojených síl USA budú slovenské orgány povinné vydať týmto osobám bezplatné potvrdenie o pobyte.

Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Slovenská republika nebude mať riadnu, resp. žiadnu kontrolu nad tým, kto vstupuje na jej územie, a kto sa nachádza na jej území, a či tieto osoby požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené Ústavou Slovenskej republiky aj cudzincom (čl. 52 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Akceptáciou takejto právnej úpravy Slovenská republika rezignuje na garanciu základných ľudských práv a slobôd na svojom území.

7. Právna úprava uvedená v čl. 9 tejto dohody sa vzťahuje na motorové vozidlá.

Podľa tejto dohody:

Ø slovenské orgány budú uznávať registráciu a udeľovanie preukazov vojenskými a civilnými orgánmi USA na motorové vozidlá a prívesy ozbrojených síl USA, ktoré sú v osobnom vlastníctve alebo prevádzke členov ozbrojených síl a ich civilného personálu, dodávateľov USA a závislých osôb,

Ø slovenské orgány na žiadosť orgánov ozbrojených síl USA bezplatne vydajú poznávacie značky pre služobné, netaktické vozidlá a civilné poznávacie značky, ktoré sa nebudú odlišovať od poznávacích značiek vydaných slovenským obyvateľom, pre súkromné motorové vozidlá príslušníkov ozbrojených síl, dodávateľov USA a závislé osoby,

Ø registráciu a postup pri vydávaní preukazov vykoná Vojenská polícia Slovenskej republiky v súlade s postupmi vzájomne stanovenými výkonnými zástupcami (t. j. ministerstvami obrany oboch štátov); tieto vzájomne dohodnuté postupy sa premietnu v smernici pre Vojenskú políciu Slovenskej republiky,

Ø orgány ozbrojených síl USA prijmú primerané bezpečnostné opatrenia vo vzťahu k motorovým vozidlám a prívesom, ktoré registrovali alebo povolili alebo ktoré používajú ozbrojené sily USA na území Slovenskej republiky,

Ø príslušníci ozbrojených síl USA, dodávatelia USA a závislé osoby budú povinní dodržiavať slovenské zákony o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a prívesov na území Slovenskej republiky.

Len poznamenávam, že bezplatné poznávacie značky či iné výhody pre súkromné motorové vozidlá príslušníkov ozbrojených síl USA, dodávateľov USA a závislé osoby nerešpektujú čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Okrem toho, záväzné usmerňovanie postupu Vojenskej polície Slovenskej republiky pri plnení jej úloh postupmi dohodnutými s orgánom cudzieho štátu – mimo rámca ustanoveného pre štátne orgány dikciou čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky – obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky.

8. Právna úprava uvedená v čl. 11 sa vzťahuje na pohyb lietadiel, plavidiel a vozidiel.

Podľa tejto právnej úpravy:

Ø lietadlá, plavidlá a vozidlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne budú oprávnené vstupovať na územie Slovenskej republiky, odchádzať z neho a voľne sa na ňom pohybovať pri dodržiavaní príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky; do týchto lietadiel, plavidiel a vozidiel sa nesmie nastupovať ani nepodliehajú prehliadke bez súhlasu Spojených štátov amerických (odsek 1),

Ø lietadlá prevádzkované ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre ne budú oprávnené k preletu, k vykonávaniu tankovania počas letu, pristávaniu a vzlietaniu na území Slovenska; na tieto lietadlá sa nevzťahujú poplatky za poskytovanie leteckých navigačných služieb vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov, tieto lietadlá nepodliehajú letiskovým poplatkom vrátane poplatkov za pristátie, poplatkov za parkovanie a poplatkov za služby pre cestujúcich na letiskách vo vlastníctve a prevádzke štátu na území Slovenskej republiky (odsek 2),

Ø ozbrojené sily USA a dodávatelia USA vykonávajúci činnosti v mene ozbrojených síl USA budú povinné platiť za požadované a prijaté služby primerané poplatky vo výške, ktorá nie je menej výhodná ako pre ozbrojené sily Slovenskej republiky, oslobodená od daní a podobných poplatkov (odsek 3),

Ø príslušné orgány obidvoch zmluvných strán budú spolupracovať spôsobom, ktorý je v súlade s relevantnými ustanoveniami odseku 1 tohto článku, a to aj pokiaľ ide o prepravu zbraní, ťažkého vybavenia a nebezpečných materiálov na území Slovenskej republiky (odsek 4)

Voľný pohyb lietadiel, plavidiel a vozidiel prevázkovaných ozbrojenými silami USA alebo výlučne pre USA a zákaz prehliadky týchto vozidiel bez súhlasu USA (čl. 11 ods. 1) porušuje suverenitu a zvrchovanosť Slovenskej republiky a hrubým spôsobom zasahuje do činnosti štátnych orgánov Slovenskej republiky, ktoré bez súhlasu USA si nebudú môcť plniť svoje povinnosti (napríklad orgánov činných v trestnom konaní). Pritom, Slovenská republika ponesie zodpovednosť, ak dôjde k porušeniu jej záväzkov týkajúcich sa nakladania s vojenským materiálom, prepravou zbraní a nebezpečných materiálov.

Oprávnenie k preletu, k tankovaniu počas letu, pristávanie a vzlietanie na území Slovenskej republiky bez akéhokoľvek súhlasu v konkrétnej veci v podstate znamená, že územie Slovenskej republiky sa stáva aj územím USA (naopak to ale neplatí).

Oslobodenie od poplatkov za navigačné služby vrátane traťových poplatkov a terminálových poplatkov len potvrdzuje jednostrannú výhodnosť tejto zmluvy pre USA.

9. Právna úprava uvedená v čl. 12 sa vzťahuje na trestnú právomoc.

Podľa tejto právnej úpravy:

Ø Slovenská republika sa zaväzuje vzdať svojho prednostného práva na výkon trestnej právomoci podľa článku VII odseku 3 písm. c) NATO SOFA (odsek 1),

Ø v konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre Slovenskú republiku osobitný význam, môžu slovenské orgány toto vzdanie sa právomoci odvolať, a to písomným vyhlásením, ktoré sa predkladá príslušnému orgánu ozbrojených síl USA najneskôr do tridsiatich dní od prijatia oznámenia ozbrojených síl USA, že bol spáchaný trestný čin; slovenské orgány môžu predložiť vyhlásenie aj pred prijatím tohto oznámenia (odsek 2),

Ø ozbrojené sily USA budú povinné oznámiť slovenským orgánom každý prípad s výnimkou trestných činov, za ktoré možno uložiť pokutu alebo trest odňatia slobody na menej ako tri roky,

Ø ak bude príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba stíhaná slovenskými orgánmi, trestnú právomoc vykonávajú slovenské všeobecné súdy (odsek 3),

Ø príslušníci ozbrojených síl USA a závislé osoby nebudú súdené v neprítomnosti bez ich súhlasu, iba ak sa budú neoprávnene vyhýbať povinnosti dostaviť sa pred súd napriek riadne prijatému oznámeniu o dátume pojednávania, alebo ak sa budú nezákonne vyhýbať pôsobnosti orgánov ozbrojených síl USA (odsek 4),

Ø na určenie, či údajný trestný čin bol následkom akéhokoľvek konania alebo opomenutia príslušníka ozbrojených síl USA pri výkone služobnej povinnosti podľa článku VII odseku 3 písm. a) bodu ii) NATO SOFA, bude rozhodujúce osvedčenie vydané príslušným orgánom ozbrojených síl USA nachádzajúcim sa na území Slovenskej republiky, že k takémuto konaniu alebo opomenutiu došlo pri výkone služobnej povinnosti (odsek 5),

Ø príslušné orgány obidvoch zmluvných strán podľa potreby vzájomne budú spolupracovať a vymieňať si informácie s cieľom uľahčenia výkonu práv poškodených, vrátane ich možných nárokov na náhradu škody vyplývajúcich z vnútroštátnych systémov (odsek 6).

Slovenská republika nemôže preniesť svoje trestné právomoci na cudzí štát, prípadne sa ich vzdať, a to okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje čl. 7 ods. 1, 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, teda, ako som už uviedol,

– podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi, a to ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom),

– podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (na Európsku úniu, a to medzinárodnou zmluvou ratifikovanou a vyhlásenou spôsobom ustanoveným zákonom alebo na základe takej zmluvy),

– podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (zaradením sa do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, napríklad NATO).

A len pre úplnosť poznamenávam, že čl. VII ods. 3 písm. c) zmluvy NATO SOFA ustanovuje, že ak sa štát, ktorý má prednostné právo vykonávať právomoc, rozhodne ju nevykonávať, bezodkladne to oznámi orgánom druhého štátu a že orgány štátu, ktorý má prednostné právo, ústretovo zvážia žiadosť druhého štátu vzdať sa svojho práva v prípadoch, keď druhý štát pokladá takéto vzdanie sa práv za osobitne dôležité.

Takýto odkaz na zmluvu NATO SOFA nič nemení na skutočnosti, že podľa tejto dohody:

– Slovenská republika sa vzdáva svojho prednostného práva na výkon trestnej jurisdikcie,

– Slovenská republika toto vzdanie sa výkonu trestnej jurisdikcie síce môže odvolať, ale len v konkrétnych prípadoch trestných činov, ktoré majú pre ňu osobitný význam, a to len do 30 dní od prijatia oznámenia ozbrojených síl USA, že bol spáchaný trestný čin,

– ozbrojené sily USA nebudú povinné oznámiť slovenským orgánom trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na menej ako tri roky,

– je otázne, či Slovenská republika bude musieť preukazovať ozbrojeným silám USA, že právo trestnej jurisdikcie v konkrétnej veci má pre ňu osobitný význam a či ozbrojené sily USA budú mať právo spochybňovať takéto tvrdenie.

Okrem toho, vzdanie sa trestnej jurisdikcie podľa zmluvy NATO SOFA nemožno automaticky prenášať na bilaterálne zmluvné vzťahy. Zjednodušene povedané: Slovenská republika je členským štátom NATO (v súlade s čl. 7 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky), nie je však členským štátom USA (podľa čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

10. Právna úprava uvedená v čl. 13 sa vzťahuje na zatknutie, zadržanie, väzbu a výkon trestu odňatia slobody príslušníkov ozbrojených síl USA a závislých osôb.

Podľa tejto právnej úpravy:

Ø Slovenské orgány sa zaväzujú bezodkladne informovať orgány ozbrojených síl USA o zatknutí alebo zadržaní príslušníka ozbrojených síl USA alebo závislej osoby slovenskými orgánmi,

Ø orgány ozbrojených síl USA budú mať v koordinácii so slovenskými orgánmi neodkladný prístup ku každej takejto osobe kedykoľvek o to požiadajú,

Ø ozbrojené sily USA môžu byť prítomné na všetkých konaniach vrátane výsluchov takéhoto príslušníka alebo závislej osoby slovenskými orgánmi,

Ø príslušník ozbrojených síl USA alebo závislá osoba, ktorú slovenské orgány vyšetrujú, alebo sa voči nej vedie súdne konanie, zotrvá alebo bude umiestnená pod kontrolu orgánov ozbrojených síl USA, ak o to tieto orgány požiadajú, až do ukončenia všetkých súvisiacich súdnych konaní (vrátane odvolacieho konania),

Ø v takýchto prípadoch orgány ozbrojených síl USA zaručia, aby sa na týchto konaniach zúčastnil príslušník ozbrojených síl a vynaložia maximálne úsilie na zabezpečenie prítomnosti príslušníka civilnej zložky alebo závislej osoby pred slovenskými orgánmi v konaní, ktoré môže vyžadovať prítomnosť tejto osoby,

Ø v prípade, ak sa slovenské súdne konania neukončia do jedného roka od ich začatia, povinnosť orgánov ozbrojených síl USA zaniká (ide o povinnosť umiestniť pod kontrolou, zabezpečiť účasť alebo prítomnosť? – text je nejasný), na žiadosť slovenských orgánov môže byť táto lehota predĺžená podľa dohody medzi orgánmi ozbrojených síl USA a príslušnými slovenskými orgánmi; ozbrojené sily USA posúdia danú žiadosť s porozumením,

Ø doba obmedzenia osobnej slobody slovenskými orgánmi alebo doba väzby orgánmi ozbrojených síl USA sa započíta do trestu odňatia slobody, ak bude v predmetnej veci uložený,

Ø v prípade, ak sa obidve zmluvné strany nedohodnú inak, odňatie slobody uložené slovenským súdom príslušníkovi ozbrojených síl USA alebo závislej osobe sa vykoná v jednej alebo viacerých slovenských nápravných zariadeniach určených zmluvnými stranami na tieto účely,

Ø slovenské orgány povolia ozbrojeným silám USA navštíviť tieto osoby mimo bežných návštevných hodín a umožnia im poskytnúť týmto osobám pomoc vrátane starostlivosti o zdravie, blaho a morálku vo forme oblečenia, jedla, posteľnej bielizne, lekárskej a zubnej starostlivosti a náboženského poradenstva,

Ø slovenské orgány povolia rodinným príslušníkom navštevovať tieto osoby počas bežných návštevných hodín a v závislosti od osobitného dojednania umožnia im aj poskytnúť týmto osobám pomoc vrátane starostlivosti o ich zdravie, blaho a morálku vo forme oblečenia, jedla, posteľnej bielizne, lekárskej a zubnej starostlivosti a náboženského poradenstva.

Čo dodať k tejto právnej úprave? Bez akéhokoľvek rozumného odôvodnenia priznáva trestne stíhaným a odsúdeným príslušníkom ozbrojených síl USA a závislým osobám také privilégiá, ktoré ostatní páchatelia trestných činov nemajú. A nielen to. Zasahuje do činnosti slovenských štátnych orgánov a prikazuje im, ako majú postupovať v prípade zatknutia, zadržania, väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody príslušníkov ozbrojených síl USA a závislých osôb.

11. Podľa čl. 14 tejto dohody

Ø orgány ozbrojených síl USA budú mať právo vykonávať policajné právomoci v dohodnutých zariadeniach a priestoroch alebo v priestoroch, v ktorých sa môžu nachádzať ozbrojené sily USA,

Ø ozbrojené sily USA budú oprávnené povoliť v koordinácii s príslušnými slovenskými orgánmi využitie vojenskej polície ozbrojených síl USA na udržanie disciplíny a poriadku voči ozbrojeným silám USA aj v komunitách neďaleko vojenských zariadení a priestorov, v ktorých sa nachádzajú ozbrojené sily USA.

Výkon právomoci vojenskej polície ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky, a to dokonca aj v komunitách mimo vojenských zariadení a priestorov, je hrubým a neospravedlniteľným zásahom do suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky.

12. Právna úprava uvedená v čl. 15 upravuje nároky na náhradu škody.

Podľa čl. 15 ods. 1 až 3 tejto dohody príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky budú vyňatí z konaní o občianskoprávnu náhradu škody alebo o uložení správnej pokuty, ktoré budú vyplývať z ich konania alebo opomenutia konania pri výkone ich služobných povinností. Na určenie, či občianskoprávna zodpovednosť vznikla z konania alebo opomenutím pri plnení služobných povinností, bude rozhodujúce osvedčenie vydané orgánom ozbrojených síl USA.

Ide o jednostranné zvýhodnenie príslušníkov ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky. Takáto právna úprava vytvára priestor pre subjektivizmus a voluntarizmus. Zodpovednosť za škodu v občianskoprávnom alebo správnom konaní možno jednoducho vylúčiť vydaním osvedčenia, že škoda vznikla pri plnení služobných povinností. A kto bude niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú príslušníkmi ozbrojených síl vrátane civilnej zložky pri plnení služobných povinností, táto dohoda vôbec neupravuje. Takže táto právna úprava v podstate ustanovuje hmotnoprávnu i procesnoprávnu exempciu príslušníkov ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky zo zodpovednosti za škodu.

Podľa čl. 15 ods. 4 tejto dohody príslušníci ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky nebudú postihovaní rozsudkom pre zmeškanie ani úkonmi, ktoré by poškodzovali ich záujmy, ak im služobné povinnosti alebo riadne schválená neprítomnosť bude dočasne brániť v účasti na občianskoprávnom konaní.

Aj táto právna úprava je jednostranná; chráni bez akéhokoľvek rozumného dôvodu príslušníkov ozbrojených síl USA vrátane civilnej zložky pred ich zodpovednosťou za škodu. Stačí preukázať, čo aj opakovane, že účasti žalovaného na civilnom konaní pred súdom zabránili služobné povinnosti alebo schválená neprítomnosť. Takáto právna úprava môže viesť k zbytočným prieťahov v konaní a v konečnom dôsledku k nemožnosti vyvodiť zodpovednosť za protiprávnej konanie a povinnosť nahradiť škodu, ktorá nevznikla ani len v súvislosti s plnením služobných povinností.

13. Podľa čl. 16 a 17 tejto dohody ozbrojené sily USA budú mať výnimku z platenia daní.

Príslušníci ozbrojených síl USA a závislé osoby nebudú povinné platiť na území Slovenskej republiky žiadne dane ani poplatky za majetok a služby pre vlastnú osobnú potrebu nadobudnutý na území Slovenskej republiky alebo dovezený na jej územie.

Žiadne dane a poplatky nebudú platiť ani za vlastníctvo a používanie motorových vozidiel, zariadení na príjem rozhlasového a televízneho vysielania, za internetové pripojenie atď.

Oslobodenie od dane z príjmu sa bude vzťahovať aj na príjem zo zamestnania príslušníkov ozbrojených síl USA, ich závislých osôb a dodávateľov aj, napríklad, vo vojenských služobných predajniach či vojenských poštových úradoch.

Ustanovenia slovenských zákonov vzťahujúce sa na povinnosť zamestnávateľa alebo samostatne zárobkovo činnej osoby zraziť daň alebo odvádzať preddavky na daň z príjmov alebo príspevky na sociálne poistenie sa nebudú vzťahovať na príjem oslobodený od dane na území Slovenskej republiky.

Takáto právna úprava spôsobí neriešiteľné situácie v aplikačnej praxi v oblastí platenia daní, poplatkov, odvodov a poistného. Okrem toho, bude deformovať podnikateľské prostredie v Slovenskej republike.

14. Podľa čl. 18 tejto dohody, ktorý upravuje dovoz a vývoz na služobné účely, Slovenská republika povolí dovoz na územie Slovenskej republiky materiálu, zásob, vybavenia a ďalšieho majetku, ktorý je

Ø dovážaný ozbrojenými silami USA,

Ø určený na konečné použitie ozbrojenými silami USA alebo pre ne,

Ø sa má použiť alebo spotrebovať pri plnení zmluvy s ozbrojený silami USA alebo v ich mene,

Ø sa má začleniť do predmetov alebo zariadení používaných ozbrojenými silami USA.

Takýto tovar, jeho dovoz i vývoz bude oslobodený od cla, daní a poplatkov.

To znamená, že slovenské orgány namiesto colnej kontroly dovezeného i vyvezeného tovaru ozbrojenými silami USA alebo pre ozbrojené sily USA budú musieť akceptovať iba predloženie osvedčenia.

15. Podľa čl. 19 tejto dohody, ktorý upravuje dovoz a vývoz na súkromné účely, príslušníci ozbrojených síl USA, závislé osoby a dodávatelia USA môžu dovážať svoje osobné veci, nábytok, jedno súkromné motorové vozidlo na osobu a ďalší tovar (okrem zbraní) určený na osobné použitie alebo spotrebu, a to bez zaplatenia cla alebo daní, a to počas pridelenia na územie Slovenskej republiky. Povaha a množstvo tohto tovaru nesmie vyvolávať dojem, že je dovezený na obchodné účely. Množstevné limity sa stanovia vzájomnou dohodou len na dovoz palív, tabakových výrobkov a alkoholických nápojov.

Príslušníci ozbrojených síl USA, závislé osoby a dodávatelia USA môžu takýto majetok medzi sebou voľne prevádzať; aj tieto prevody sú oslobodené od cla a daní.

Príslušníci ozbrojených síl USA, závislé osoby a dodávatelia USA môžu spätne vyviezť alebo vyviezť akýkoľvek tovar, ktorý doviezli alebo nadobudli na území Slovenskej republiky, a to bez vývozného cla alebo poplatkov.

16. Podľa čl. 20 tejto dohody Slovenská republika bude povinná prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie plynulého a rýchleho colného konania. Akákoľvek colná kontrola sa musí uskutočniť urýchlene, pri osobnom majetku v bydlisku daného jednotlivca na území Slovenskej republikyalebo v súlade so vzájomne stanovenými postupmi.

Informácie ozbrojených síl USA utajovanej povahy bude možné doviesť na územie Slovenskej republiky a vyviezť z územia Slovenskej republiky bez toho, aby podliehali colnej kontrole.

17. Podľa čl. 21 tejto dohody ozbrojené sily USA budú môcť na území Slovenskej republiky

Ø zriadiť na vzájomne dohodnutých miestach vojenské služobné predajne, predajne potravín a iné predajne, otvoriť stravovacie zariadenia, spoločenské a vzdelávacie centrá a služobné rekreačné priestory – bez licencie, povolenia, inšpekcie alebo inej regulačnej kontroly; prevádzkovať ich môžu priamo alebo prostredníctvom zmlúv s inými organizáciami,

Ø uzavrieť zmluvy s finančnými inštitúciami na prevádzkovanie bankových a iných finančných činností na území Slovenskej republiky na výhradne použitie ozbrojenými silami USA, dodávateľmi USA a závislými osobami.

Na uvedené činnosti a organizácie sa budú vzťahovať rovnaké daňové a colné výnimky, aké sa udeľujú ozbrojeným silám USA a tieto činnosti a organizácie sa budú prevádzkovať v súlade s predpismi USA.

18. Podľa čl. 22 tejto dohody Spojené štáty americké budú oprávnené zriadiť, udržiavať a prevádzkovať na území Slovenskej republiky vojenské poštové úradyna účely vyberania, prepravy a dodávania poštových zásielok a poskytovania súvisiacich poštových služieb pre ozbrojené sily USA, závislé osoby a dodávateľov USA.

Na zásielky odoslané z týchto pôšt sa budú môcť použiť poštové známky USA.

Úradné zásielky ozbrojených síl USA budú oslobodené od kontroly, prehliadky alebo zabavenia.

19. Podľa čl. 23 tejto dohody ozbrojené sily U