„Kolektívny Západ“ zaťato, zúfalo a hlúpo pokračuje v sankčnej vojne. „Nepriateľov“ má neúrekom: Rusko, Čína, Bielorusko, Irán, Venezuela, Kuba, Sýria a mnohí ďalší. V priebehu posledných rokov už asi aj deti v materskej škole pochopili, že sankčná vojna škodí všetkým a v prípade útokov Európskej únie na Rusko a Bielorusko, oveľa väčšie straty má akurát EÚ a nie jej „súperi“. Napriek tomu Brusel pokračuje v sankciách.
Akoby nevedeli, že ak existuje akcia, je tu aj reakcia. Západné sankcie donútili pracovať ruské hospodárstvo ostošesť a nahradilo mnohé exportné komodity vlastnými výrobkami. Domáce spoločnosti hravo nahrádzajú zahraničných dodávateľov. EÚ si zasa strelila do kolena. Podobným spôsobom mienila potrestať Bielorusko – napríklad, aj odmietnutím nakupovania jeho tradičnej exportnej komodity – draselné hnojivá. Poškodilo to Minsk? Ani náhodou. Jeho produkciu začali nakupovať iní záujemcovia.
Pričom, obchodní partneri sa nenachádzajú iba v Európe, ale aj na iných kontinentoch. Napríklad, taká India má v úmysle kúpiť jeden milión ton draselných hnojív z Bieloruska. Bude to prvá takáto obchodná dohoda medzi týmito dvoma krajinami po tom, čo na Minsk boli uložené západné sankcie. Tieto sankcie boli zamerané výlučne na podkopanie bieloruského vývozu hnojív, ale plán „kolektívneho Západu“ znova stroskotal.
Ako informoval denník Times of India, štátna Bieloruská draselná spoločnosť za účelom predaja draslíku môže otvoriť účet v rupiách v indickej štátnej banke, pretože západné sankcie zablokovali obchod s bieloruskými hnojivami v dolároch a eurách. Nuž, ale sú tu rupie… Bieloruská draselná spoločnosť je exportnou divíziou spoločnosti Bieloruskalij, len tak mimochodom, druhého najväčšieho výrobcu draslíku na svete.
Vlani Spojené štáty a ich spojenci uvalili na Minsk hospodárske sankcie a vysvetlili tieto svoje opatrenia tým, že v Bielorusku sa, podľa úradov západných štátov, porušujú ľudské práva. Napríklad, Spojené štáty uvalili sankcie proti desiatkam bieloruských spoločností, vrátane vyše spomínanej Belaruskalij.
Prirodzene, nezostali bokom ani ďalšie anglosaské krajiny. Spojené kráľovstvo uvalilo sankcie, vrátane najmä obchodných opatrení proti predaju draslíka a ropných produktov, zákazu nákupu viacerých cenných papierov vydaných Bieloruskom a jeho štátnymi bankami, poskytovania úverov Minsku, ako aj poskytovania poisťovacích služieb. Kanada oznámila balík sektorových sankcií proti Minsku, ktorými chcela ovplyvniť najmä obchod s ropnými produktmi a výrobkami draselného priemyslu v Bielorusku.
Ako tie sankcie „poškodili“ Minsk, je jasné aj z najnovšej dohody medzi Indiou a Bieloruskom. V bruselskej „eseročke“ stále nevedia pochopiť, že aj ten trochu horší a krehký mier, je v každom prípade lepší, ako tá najmenšia a nekrvavá vojna. Bruselskí amatéri ani dodnes nepochopili, že sankcie voči iným štátom zapríčiňujú iba to, že tie štáty musia za každú cenu radikálne zlepšiť prácu domáceho hospodárstva, nachádzajú iných dodávateľov tovarov pre potreby svojho trhu, ako aj nové trhy pre predaj svojich výrobkov. V Bruseli určite nepoznajú abecedu. Mali by celé vedenie EÚ poslať na školenie do základnej školy, stredná škola by pre týchto „majstrov“ bola príliš veľkým sústom…
Zdroje:
(1) EXCLUSIVE India could buy potash from Belarus in rupees as sanctions hit Minsk-sources, Reuters, 2.2.2022
(2) India could buy potash from Belarus in rupees as sanctions hit Minsk: Sources, Times of India, 2.2.2022
(3) India Could Buy Potash From Belarus In Rupees As Sanctions Hit Minsk: Report, Finnoexpert, 2.2.2022
(4) India could buy potash from Belarus in rupees as sanctions hit Minsk: Report, Money Control, 2.2.2022
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected] UPOZORNENIE