Dnes a podľa všetkého aj v ďalších mesiacoch bude dominantným pojmom v spoločnosti zdražovanie všetkého a teda inflácia. Na jej príčine sa centrálne banky nevedia dohodnúť, čo je pre väčšinu z nás prekvapením, keďže doteraz sme si mysleli, že dôvodov inflácie je vždy väčšia masa peňazí na trhu ako množstvo ponúkaných tovarov a služieb. V eurozóne už atakuje hranicu 5 percent, čo je dvojnásobok inflačného cieľa ECB, ktorú to nevzrušuje. Napokon prečo aj, keďže tvrdí, že príčinou sú v poradí ceny energií, potravín ako aj služieb. O nejakej zmene v jej doterajšej uvoľnenej menovej politike sa hovorí ak len v súvislosti s obmedzením tlačenia a skupovania štátnych dlhopisov, ale nie so zmenou úrokovej sadzby. Ak teda pripustíme, že za rast inflácie sú zodpovedné terajšie ceny energií, čo je zemný plyn a ropa, je situácia ešte komplikovanejšia. Ak by dôvodom inflácie bola nadbytočná masa peňazí, tak pre centrálnu banku nie je žiadny problém administratívnym spôsobom zvýšiť úrokové sadzby a obmedziť tlačenie peňazí. Ale zabezpečiť v terajšej výbušnej politickej situácii nižšie ceny týchto energií sa v najbližšej dobe ukazuje ako neriešiteľný a predovšetkým politický problém.
Zemný plyn a jadro ako zelený zdroj energetiky
Okolo ceny energií sa zbehlo niekoľko navzájom súvisiacich skutočnosti. Najprv prišla EÚ s projektom bez rozdielu jeho pomenovania, že treba znížiť emisie skleníkových plynov, čo znamená znížiť produkciu fosílnych palív pri výrobe elektriny a tepla, ktoré majú nahradiť obnoviteľné zdroje. Začali sa zatvárať uholné bane, niekde aj fungujúce jadrové elektrárne a keď pri brehoch Atlantiku menej fúkalo a pršalo a po obnovení pandémiou zatvorenej ekonomiky nastal obrovský dopyt po energických zdrojoch, ktoré všade chýbali, museli sa ich ceny výrazne zvyšovať. Iným problémom je pokles záujmu o objavovanie nových ložísk, keď doterajší investori počítali s tým, že dopyt predovšetkým po rope poklesne, čo sa však nestalo. Keď k tomu pripočítame napäté geopolitické riziká a výpadky viacerých vývozcov z dôvodu pandémie, nemôžeme sa čudovať, že cena ropy za barel sa výrazne zvýšila. Iná je situácia so zemným plynom, ktorý je tiež poznačený poloprázdnymi zásobníkmi v Európe a navyše, ukončený severný podmorský plynovod doteraz neobdržal od nemeckého regulačného úradu certifikát. Rusi na jeho predlžovanie už reagujú reverznou dodávkou plynu plynovodom Jamal, ktorý sa tiež výraznou mierou podieľa na zabezpečení plynu na starý kontinent. Na vzniknutú situáciu musela reagovať Európska komisia, ktorá navrhuje, aby zemný plyn a jadro bolo posudzované ako dočasný zdroj zelenej ekonomiky, čo môže situáciu stabilizovať.
Napätá geopolitická situácia ceny zvyšuje
Starý kontinent však v súvislosti so stabilitou energetických zdrojov, ktoré sa podľa všetkého najviac podieľajú na terajšej inflácii, je poznačený napätými rusko-ukrajinskými vzťahmi, do ktorých sú okrem USA zamotané aj všetky členské štáty NATO. Rusko je rozhodujúcim dodávateľom energetických surovín pre Európu, predovšetkým zemného plynu a preto každé prerušenie dodávok spôsobuje zvyšovanie jeho cien. V súvislosti s Ukrajinou však nejde len o plyn, ale aj o možné problémy s pestovaním kukurice a pšenice, ktorých výpadok by určite mal dopad na zvyšovanie cien z nich vyrábaných potravinárskych výrobkov. S vyhrážkami ekonomického charakteru na oboch stranách, či už zo strany Ruska pri obmedzení dodávok dreva na západ, alebo zo strany USA so zablokovaním ruského prístupu do medzinárodného platobného systému SWIFT, však terajšiu energetickú krízu nevyrieši. Energia je komodita ktorá vstupuje všade a keďže sa neustále zdražuje, musia to pocítiť všetci účastníci globálnej ekonomiky.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm