Všetko čo je lacné a navyše dostupné láka každého. Požičiavanie peňazí nie je dostupné pre každého ak ide o hypotekárny úver, ktorého čerpanie závisí od taxatívne určených podmienok Národnej banky Slovenska. Každý žiadateľ ich vopred pozná, netreba o nich písať, čo je však pravde že peniaze sú dnes lacné. Prečo? Ich výroba je lacná, keďže nie sú kryté zlatom nemajú hodnotu, na peňažnom trhu je nadbytočná masa peňazí a takto by sme mohli licitovať. Dnešných hypotekárnych dlžníkov nezaujíma až tak cena bytu, ale skôr schopnosť hypotéku splácať z mesačného príjmu bez väčšieho obmedzenia ich ďalších výdavkov, čo podľa zvyšujúceho objemu čerpania hypotekárnych úverov vraj funguje. Či niekoho z nich zaujíma, že hypotéka budú splácať aj čase poberania penzie, alebo, že čím sa dlhšie spláca, tým sa úver viac preplatí, či aká bude cena nehnuteľnosti po splatení, už vôbec nie. Všetko totiž závisí od inflácie, budúcich úrokových sadzieb po skončení prvej fixácie v hypotekárnej zmluve a môžeme pokračovať. V dlhoch patríme na starom kontinente medzi „najlepších“ a pritom ceny nehnuteľností sa zvyšujú o viac percent ako platy a tak si kladieme oprávnenú otázku, z kadiaľ môže mať žiadateľ viac ušetrených peňazí, keďže ceny nehnuteľností za vlaňajšok sa zvýšili aj o 30 percent a úver dostane bez výnimky len do výšky 80 percent z jej ceny?.
Riziko trvalej zadlženosti pretrváva
Rovnakú otázku si môžeme položiť aj v súvislosti so zadlžením niektorých štátoch únie, keď majú dlhy vyššie ako je ich ročne vyprodukovaný hrubý domáci produkt, čo sa ale netýka Slovenska, ktorého dlh je 60 percent k HDP a je stále v predchádzajúcej úrovni rozpočtovej zodpovednosti. Do reformy doterajších fiškálnych pravidiel volajú niektoré najviac zadlžené štáty ako Francúzsko a Taliansko, ktorých predstavitelia už vyzvali EÚ zaoberať sa s reformou európskych rozpočtových pravidiel tak, aby umožňovali viac si požičiavať na investovanie a tak rýchlejšie splatiť doterajšie dlhy. K ich návrhu sa však niektoré štáty severu vyjadrujú zdržanlivo, keďže poznajú, že príčinou zadlženosti juhu nie je ani tak pandémia, ako skôr rozšafnená fiškálna politika vládnych predstaviteľov týchto štátov. Keď k tomu pripočítame, že všetci budeme splácať dlhy aj z požičaných peňazí Fondu obnovy, ďalšie obrovské peniaze nás budú stať aj požadovanú klimatické zmeny spojené s prechodom výroby elektriny a tepla z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje, môžeme sa nás stať, že pokiaľ domácnosti splatia hypotéku do dôchodku, tak štát ich nesplatí asi aj nikdy, ešte že nemá dôchodkový vek. O nutnosti zníženia našich dlhov sa nepochybuje, problémom však môže byť že nechceme vyššie dane, ani škrtať sociálne dávky a tak nám neostáva už nič iné len sa pustiť do reformy, keďže doterajšie zlaté časy na starom kontinente sú navždy za nami.