Spoločná mena 19 štátov EÚ má zásadný problém v tom, že sa pohybuje v prostredí jednej nadnárodnej menovej politiky ECB, avšak vo viacerých národných fiškálnych politkách členských krajín eurozóny. Jednotný výmenný kurz voči ostatným svetovo-obchodovateľným svetovým menám nemôže vyhovovať všetkým národným ekonomikám, o čom svedčí aj to, že Nemecko na kurze zarobilo a má obrovský prebytok účtu platobnej bilancie. Na druhej strane Grécko prerobilo, má obrovské dlhy, ktoré by bez pomoci ostatných členov eurozóny nevedelo nikdy splatiť. Najdôležitejším nástrojom menovej politiky eurozóny mal byť Pakt stability a rastu, ktorý vymedzil zadlženosť konkrétnym 3 percentným deficitom verejných financií k HDP a 60 percentným deficitom verejného dlhu tiež k HDP. Avšak toto nesplnili ani zakladajúce štáty eurozóny, ako trebárs Francúzsko a Taliansko a tak sa ani nemôžeme čudovať, že Veľká Británia (v súvislosti s brexitom na šťastie nás ostatných), ale ani ostatné štáty V4, sa so vstupom do eurozóny príliš neponáhľajú.
Akciové zarobili ale dlhopisové živorili
Do eurozóny sme vstúpili predovšetkým preto, že ako montážna dielňa sme potrebovali zahraničného obchodného partnera, ktorý na medzinárodnom trhu dokáže naše výrobky predať a tým bolo Nemecko so spoločnou menou. Netreba pri obchodovaní prepočítavať výmenné kurzy pôvodných mien, ale na druhej strane si musíme priznať, že sme si pred vstupom urobili aj väčší poriadok. Pôvodne kritéria pre vstup do eurozóny,ak by vôbec mal niekto z doterajších členských štátov EÚ záujem, sa budú určite meniť, keďže ich dlhy sú výrazne vyššie ako spomínané východiskové údaje a v najbližšom období sú pre nich nesplniteľné. Či sa bude naďalej tvrdiť, že aj spoločná mena je najdôležitejším integračným prvkom si počkajme, keď bude treba splácať požičané peniaze z Fondu obnovy. Doteraz sme si mysleli, že stabilita eura má tiež vplyv na stabilitu penzií, čo je ale pravda len pri ich vyplácaní z prvého priebežného piliera. Aké budú dôchodky z kapitalizačného piliera ani tak nezávisí od eura, ako od stability amerického dolára, ktorý dominuje v indexových a akciových fondoch a ich zhodnocovanie v predchádzajúcom období bolo nadštandardné. Ale čo z toho majú slovenskí sporitelia, keďže väčšinu úspor majú v dlhopisových fondoch, ktorých zhodnocovanie je skôr tesne nad nulou. V súvislosti s očakávaným zvyšovaním úrokových sadzieb treba počítať s poklesom akciových indexov a teda aj v dôchodkových fondoch denominovaných v amerických dolároch. Čo teda má budúci dôchodca so svojimi úsporami v druhom pilieri robiť? Vyššej penzie sa určite nedočká a či sa má spoliehať, že na dôchodok mu prispejú jeho deti v navrhovanom rodičovskom bonuse, je zatiaľ hudba v budúcnosti.
AUTOR: Ing. Róbert Hölcz, CSc. je ekonóm